Rád by som dal do pozornosti slová, ktoré bez hlbšieho záujmu médií predniesla Zuzana Čaputová na pôde Spojených štátov. Počas vystúpenia na Stanfordovej univerzite povedala okrem iného toto: „Sloboda prejavu sa zneužíva na šírenie klamstiev a paniky… Západ ešte nepochopil, že piliere demokracie, ako je sloboda prejavu, sa využívajú na útoky alebo zničenie samotnej demokracie.“
Už veľakrát som upozornil na to, že táto žena je úplne posadnutá túžbou obmedzovať slobodu prejavu. Niet inej témy, ktorej by sa venovala tak často a tak intenzívne, a to nielen doma, ale aj v zahraničí, kde otvárala agendu „regulácie médií“ a „obrany demokracie pred neobmedzenou slobodou prejavu“ (sic!) na každej pracovnej ceste a nebolo jej to hlúpe ani vtedy, keď preberala nejakú banálnu cenu práve za posilňovanie slobody. Ako človek, ktorý sa takmer tri desaťročia profesionálne venuje filozofickým, politickým a právnym otázkam slobody prejavu, musím dôrazne vyhlásiť, že jej názory v tejto oblasti sú nielen scestné, ale aj nebezpečné.
Demokracia je založená na konflikte názorov a súťaži koncepcií. V takomto systéme sa rozhoduje na základe argumentov, nie vyhrážok, zastrašovania, vydierania alebo mocenského zasahovania. Nikto si nesmie osobovať právo vnucovať spoločnosti, čo si má myslieť, čo smie hovoriť a čo je správne, bez predchádzajúcej diskusie. Zuzana Čaputová buď nerozumie dôležitosti slobody prejavu, bez ktorej sa neudrží žiadna demokracia, alebo je mentálne na úrovni severokórejských vládcov. Integrálnou súčasťou slobody prejavu je totiž aj to, čo znepokojuje, dráždi alebo dokonca poburuje, ako to sformoval britský liberálny filozof John Stuart Mill.
Je príznačné, že Zuzana Čaputová je precitlivenučká na vlastnú osobu a aj oprávnenú kritiku svojej činnosti označuje za „útok“, pričom spolu so svojimi spriaznenými novinármi dramatizuje situáciu, že sa stala obeťou nenávisti (čo by o tejto téme mohol rozprávať Robert Fico alebo Peter Pellegrini, ktorých nešetrí nikto?) – no na druhej strane vyzdvihla údajnú „slušnosť a kultivovanosť“ protivládnych protestov. Tak ja neviem, či u Čaputovcov považujú za slušné pokrikovať po iných ľuďoch – potkan, prasce, ruská filcka, choď do pi…, ministerka – ale aspoň som sa utvrdil v tom, že falošnosť tejto osoby je nevídaná.
Ak vám však unikol zmysel cesty prezidentky SR do Spojených štátov amerických, jej skutočným vrcholom bola návšteva centrály Youtube. Zuzana Čaputová ju okomentovala doslova takto: „V San Franciscu som sa stretla s viceprezidentkou Youtube Leslie Miller, aby som s ňou hovorila o tom, ako vnímajú dodržiavanie svojich záväzkov pre obsah v slovenskom jazyku. Po prijatí európskeho zákona o digitálnych službách by malo mať Slovensko päť moderátorov obsahu, čo je menej v porovnaní s inými podobne veľkými krajinami. Je dôležité, aby slovenskí používatelia digitálnych platforiem mali garantovanú rovnakú pozornosť a bezpečnosť, ako tí z veľkých krajín.“
Chápete? Za 35 rokov tohto režimu som ešte nepočul taký bezočivý a otvorený nátlak politika na zavedenie cenzúry. S tým, že cenzor sa po novom volá „moderátor obsahu“. George Orwell by bol nadšený z tohto rozkošného newspeaku, ale v zásade to nie je nič nové. Od zavedenia slobody tlače v roku 1848 sa jej odstránenie už nikdy nenazvalo zdiskreditovaným pojmom „cenzúra“, ale práve podobným newspeakom. Lenže my nežijeme v diktatúre a takéto slová hlavy štátu, ktorá by mala byť strážkyňou ústavných práv a slobôd, no namiesto toho s bruselským obuškom za chrbtom vydiera sociálne siete, sú neakceptovateľné, neprípustné a kategoricky by sa mali odmietnuť. Už chápem, prečo prezidentka zobrala so sebou svojho „lovca hoaxov“ Jakuba Godu, no v lietadle sa nenašlo miesto pre oveľa kompetentnejšieho štátneho tajomníka MIRRI pre informatizáciu.
Ak Zuzana Čaputová nechápe, že v demokracii sa nezmysly odjakživa vyvracali argumentmi, a nie zákazmi, že pravda sa zjavovala v dialógu, a nie v mocenskom rozhodnutí, a namiesto toho poučuje oveľa vyspelejšie západné demokratické krajiny, že sloboda prejavu im škodí, potom buďme radi, že nemá väčšie právomoci, lebo ohrozenie demokracie zjavne prichádza z prezidentského paláca, a nie z Úradu vlády SR.
(Status na FB 6. februára 2024)
