Dnes naozaj nie je čas na frázy. Nad fašizmom sme nezvíťazili. Rozmáha sa v nových, doposiaľ nepoznaných formách. Všetci vravia, že sú za mier, no takmer nikto preň nič nerobí. A svet je k novej globálnej vojne bližšie ako kedykoľvek predtým. Súčasťou tejto eskalácie napätia je aj boj o výklad dejín. Prezidentka radšej dorazila k nedôstojnému hrobu neznámeho vojaka pri rušnej hlavnej ceste, len aby nemusela ísť na Slavín, a pospomínala všetky možné národy, len aby nemusela vyzdvihnúť leví podiel Červenej armády pri oslobodzovaní našej vlasti. Ľudia ako Ivan Korčok a Ivan Mikloš sa radšej zúčastnili na propagandistickej akcii k zbierke munície pre Ukrajinu. Denník N zavádza, že Sovietsky zväz bol verný spojenec Hitlera. To je taká obludná demagógia, ako povedať, že ním bola väčšina západoeurópskych krajín vrátane Poľska. Títo vulgárni prepisovači dejín totiž zamlčiavajú, že Sovietsky zväz podpísal bilaterálnu zmluvu s nacistickým Nemeckom ako posledný, keď už Hitler uzavrel dohody s ostatnými európskymi štátmi a keď ZSSR pochopil, že Európa zostáva voči jeho varovaniam pred nebezpečenstvom nacizmu slepá a hluchá a že potrebuje získať čas, aby sa mohol brániť sám.
V pretekoch antiruského šovinizmu však zatiaľ vyhrávajú Česi. Marginálny český politik a významný predstaviteľ šľachtického rodu Jiří Lobkowicz sa nechal počuť, že 9. máj 1945 nebol oslobodením, ale „skrytou ruskou inváziou“. Mal som za to, že znalosť dejín bola povinnou súčasťou výchovy šľachtických synáčikov, ale tento hlupáčik ma presvedčil, že dobré mravy u neho zanedbali. Inak by snáď vedel, že osloboditeľské vojská do troch mesiacov odtiaľto odišli, že proti schváleniu komunistickej vlády nehlasoval v roku 1946 ani jediný poslanec demokraticky zvoleného parlamentu a že do nej vstúpil dokonca aj syn prezidenta osloboditeľa Jan Masaryk. Až natoľko rafinovaná bola táto „ríša zla“.
No jednoznačným víťazom dnešných orgií demagógie je český prezident Petr Pavel, ktorý počas pietneho aktu na pražskom Vítkove povedal, že Rusko rozpútalo v Európe vojnu, ktorá svojou ničivosťou nijako nezaostáva za druhou svetovou vojnou… Za toto nehorázne prirovnanie by si zaslúžil degradovať na desiatnika. Pripomeňme si teda základné fakty. Hitlerova vojna bola vyhladzovacia. V smrteľnom ohrození boli nielen Židia, Slovania a Rómovia, ale väčšina porobených národov, ktoré sa v heroickom vzopätí a za cenu desiatok miliónov životov vymanili spod najväčšieho zla, aké kedy na tejto planéte vyčíňalo. Prirovnávať k tomu ruskú inváziu na Ukrajinu je zvrhlosť. Ruská vojna je imperiálna podobne ako tie americké, ale nazývať ju vyhladzovacou nemožno ani pri znásilnení mysle – ako poznamenal Noam Chomsky, je oveľa „ohľaduplnejšia“ ako invázia USA do Iraku. Namiesto týchto nezmyslov by sa mal český prezident a jemu podobní zamyslieť radšej nad tým, čo robí Európska únia, ktorá vznikla práve zo skúseností šesťročnej celosvetovej agónie ľudstva na myšlienke donútiť odvekých rivalov k všestrannej mierovej spolupráci. Prečo sa dnes o to isté, čo uplatnila medzi Francúzskom a Nemeckom, neusiluje medzi Ruskom a Ukrajinou, a namiesto toho vyzbrojuje jednu krajinu proti druhej?
V súčasnosti prebieha jediný konflikt, ktorý nesie znaky vyhladzovacej vojny: je to genocída palestínskeho obyvateľstva v Gaze. Len na porovnanie: OSN pred týždňom oznámila, že v Gaze je viac trosiek a sutín ako na Ukrajine. V praxi to znamená, že na 40 kilometrov dlhej frontovej línii v Palestíne je zničených viac budov ako na 1000 kilometrov dlhej frontovej línii na Ukrajine. 65 percent zničených budov v Gaze boli ľudské obydlia (toľko ku klamstvám Izraela, že útočí len na vojenské ciele). Len odpratávanie trosiek zaberie podľa OSN 14 rokov. A kým ukrajinské deti sa ukrývajú na relatívne bezpečných miestach, tie palestínske hľadajú v troskách budov vedľa svojich zavraždených rodičov zvyšky jedla a kvapky vody. Za týmito nešťastnými obeťami však nikto nenarieka, na túto apokalypsu sa Európa mlčky pozerá.
Vojna je tá najstrašnejšia vec, akú si možno predstaviť. Utrpenie v nej nemožno merať scenzurovanými zábermi. Nemali by sme zabúdať, že cieľom všetkých, ktorí sa usilujú o mier, nemôže byť legalizácia šovinistickej nenávisti k nepriateľovi, ale obnova ľudskosti. Práve včera, v predvečer dnešného sviatku, uplynulo presne 200 rokov od veľkolepej viedenskej premiéry 9. symfónie Ludwiga van Beethovena s Ódou na radosť od Friedricha Schillera, v ktorej sa okrem iného spieva:
Všetci ľudia budú bratia
pod tvojimi krídlami.
(…)
Keby sa dnes každá duša
stretla hneď na úsvite,
svätý mier viac nenarušia,
plač so smútkom odíde.
(…)
V náruč poďte, milióny,
tu je bozk pre celý svet!
(…)
V dnešný sviatočný deň mám preto iba jedno želanie: nech mier, sloboda a priateľstvo medzi národmi prekvitajú na celom svete!
(Status na FB 8. mája 2024)
