V krajinke, kde opozícia obviňuje premiéra zo lži ešte aj vtedy, keď jeho slová potvrdí francúzsky a poľský prezident, by vás nemalo prekvapiť, že tí istí ľudia považujú za svoje víťazstvo rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý im nevyhovel v otázke zachovania špeciálnej prokuratúry. Preto predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka falošne chlácholí svoje frustrované ovečky, že je to „jasná prehra Roberta Fica“ (pritom sa ani slovkom nezmieni o tom, že 20. marca bude špeciálna prokuratúra definitívne zrušená, čo bol hlavný cieľ vládnej koalície) a ťažko zavádza, že „mafiánska novela dnes nie je účinná“ (pritom sa to týka len jej menšej časti a navyše prešli aj takmer všetky zmeny v trestnom poriadku). A liberálna vedma Mária Kolíková, ktorá ešte pred týždňom strašila, že zrušenie špeciálnej prokuratúry ohrozí právny štát a naše medzinárodné záväzky, dnes víťazoslávne kričí, že rozhodnutie Ústavného súdu SR je vraj výnimočným okamihom pre demokraciu a právny štát. Ako by povedal klasik, to mi nevychádza.
Spokojný Ivan Korčok opäť raz vykopáva otvorené dvere a verí, že sa politici vládnej koalície zdržia útokov na Ústavný súd SR. No to dúfam aj ja, že to tak urobí tiež on a celá opozícia, pretože to boli oni, ktorí sústavne označovali novelu trestného zákona za „mafiánsku“. Znamená to teraz vari, že Ústavný súd SR je „mafiánsky“, keď povolil zrušenie špeciálnej prokuratúry?
Iste, opozícia považuje teraz za svoj najväčší triumf, že ústavný súd pozastavil účinnosť časti novely trestného zákona týkajúcej sa zníženia premlčacích lehôt a niektorých trestov. Vôbec mi to neprekáža, od začiatku považujem tieto rozhodnutia koalície za hrubú politickú a komunikačnú chybu. Ľudia rozumejú potrebe zrušenia duplicitnej špeciálnej prokuratúry, ale zníženiu premlčacích lehôt za znásilnenie či vraždu alebo nižším trestom za krádež nerozumeli ani voliči vládnych strán. Toto sa nemalo miešať.
Ale bez ohľadu na to, čo si kto o tom myslíme, musím oslavujúcich opozičných politikov na čele s rezidentkou Čaputovou schladiť dvoma poznámkami. Po prvé, to, že Ústavný súd SR pozastavil účinnosť niektorých častí novely trestného zákona, neznamená, že sú protiústavné, ale že sa nimi bude ešte podrobnejšie zaoberať. A po druhé, hoci sa teraz všetci, najmä nabudený predseda PS Michal Šimečka, naparujú, že ústavný súd im dal za pravdu a že demonštrácie priniesli svoje ovocie, je to hrubá demagógia. Nielen preto, že ústavný súd nerozhoduje pod tlakom ulice. Ak máte pamäť hoci len o trochu lepšiu ako bezstavovce, musíte si spomenúť, že hlavným dôvodom zvolávania protestov bolo údajne protiústavné zrušenie špeciálnej prokuratúry. Čiže práve to, v čom im ústavný súd nevyhovel. To, že neskôr menili dôvody, prečo chodia na námestia, tak často ako ponožky, už nič nemení na tom, že ich strašenie sa ukázalo ako falošné.
To je aj odpoveď tým, ktorí mi píšu, či mi neprekáža to alebo ono. Ja nikdy nie som úplne spokojný s politickou situáciou. Ale rovnako nikdy nepodlieham účelovo vyvolanej hystérii. Od začiatku som vás varoval, že opozícia nemiestne preháňa. Nehovorím, že nie je čo kritizovať. Ale ak sa na veci pozriete s pokojom a nadhľadom, ľahko prídete k záveru, že škriepky okolo špeciálnej prokuratúry neboli odborné, ale politické (vrátane tej zneužitej akademickej debaty na Právnickej fakulte UK) a že opozícia nebojuje za demokraciu, ale o moc. Keby bola ohrozená demokracia, verte mi, že by ma to nenechalo chladným. Ale nie je. Ústavné inštitúcie fungujú, právo na slobodné zhromažďovanie prekvitá a všetky médiá hlavného prúdu má v rukách opozícia. Vlastne… to jediné dnes demokraciu ohrozuje a deformuje. Mimochodom, ešte nikdy v dejinách Slovenskej republiky sa nestalo, aby mali rozhodnutie Ústavného súdu SR k dispozícii skôr vybrané liberálne médiá ako dotknuté štátne orgány. Takéto praktiky právny štát a dôveru v ústavné inštitúcie rozhodne neposilňujú.
(Status na FB 29. februára 2024)
