Eduard Chmelár: Kto vlastne vládne v tomto štáte?

Ak sa táto svojvôľa polície nezastaví, Slovensko smeruje k občianskej vojne.

Ešte nikdy vo svojej modernej histórii nestálo Slovensko tak dramaticky blízko k občianskej vojne ako po dnešnom ráne. Vážnosť situácie si najlepšie ilustrujeme, keď si uvedomíme, že aj riaditeľ SIS Michal Aláč má k dispozícii bezpečnostné zložky, ktoré by ho mali chrániť – čo by sa stalo, keby sa postavili ozbrojenému komandu NAKA na odpor? To, čo sa deje šesť týždňov pred voľbami, je čisté šialenstvo, ktoré nemá obdobu v žiadnej slobodnej krajine.

Aktérom tohto bezprecedentného honu na opozíciu sa to celé začína vymykať z rúk. Ak všetky politické subjekty nie sú jednotné v tom, že to, čo sa deje, je nebezpečné, ak to šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka zľahčuje, že sú to len „paranoidné konšpirácie Roberta Fica“, Juraj Šeliga prská, že „prevrat sa deje len v hlave Roberta Fica“ a Eduard Heger sa smeje, že to nie sú bezpečnostné zložky, ale Fico, ktorý vraj spochybňuje demokraciu – tak to svedčí buď o tom, že si neuvedomujú mimoriadne nebezpečenstvo celej situácie pre ústavný poriadok a právny štát alebo sa sami podieľajú na jeho demontáži.

Napokon, k porušovaniu zákonov a ústavy tu už zjavne dochádza. Som šokovaný, že keď prezidentka Čaputová požiadala o zvolanie Bezpečnostnej rady SR, premiér Ódor jej odkázal, že si počká na ďalšie informácie a až potom vyhodnotí, či je potrebné zvolať Bezpečnostnú radu. Lajos Ódor nemá čo vyhodnocovať, a to nielen preto, lebo je iba poverený premiér odvolanej vlády. Podľa ústavného zákona č. 227/2002 aj podľa zákona č. 110/2004 „ak prezident navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady, predseda Bezpečnostnej rady zvolá Bezpečnostnú radu tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel“. To znamená, že poverený premiér ako predseda Bezpečnostnej rady SR sa nemá čo slobodne rozhodovať, či hlave štátu vyhovie, keďže zákon je napísaný imperatívne: ZVOLÁ – nie môže zvolať alebo rozhodne sa, či zvolá.

Čudujem sa, že si tento protiústavný prešľap premiéra Ódora ešte nevšimli ani opozičné strany, ani médiá a dokonca na to nezareagovala ani Kancelária prezidentky SR. Alebo je to celé zo strany Zuzany Čaputovej opäť iba jedno trápne divadlo, ktorým sa prezidentka zbavuje politickej zodpovednosti, keďže to, čo sa teraz deje, je predovšetkým jej vlastné zlyhanie? Nezabúdajme, že je to ona, ktorá je zodpovedná za vládu, ktorú zostavila, že je to ona, ktorá dala voľnú ruku policajnej mafii a posilnila ju odvolaním jej vlastnoručne vybraného ministra vnútra, v dôsledku čoho tu nastáva ešte väčší chaos ako za Hegerovej vlády? Veď z toho, čo sa tu deje, súdnemu človeku už musí rozum zastávať, najmä ak Lajos Ódor vyhlási, že on si najprv počká na tlačovku policajného prezidenta, a potom bude konať… Do čerta, kto je tu komu zodpovedný? Kto vlastne vládne v tomto štáte?!

(Status na FB 17. augusta 2023, titulok SLOVO)

(Celkovo 170 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

2 thoughts on “Eduard Chmelár: Kto vlastne vládne v tomto štáte?

  • 17. augusta 2023 at 19:47
    Permalink

    Brilantný komentár. Plný súhlas a veľká vďaka.

    Reply
  • 19. augusta 2023 at 16:28
    Permalink

    Pri prečítaní nadpisu resp. poslednej vety článku s otázkou „Kto vlastne vládne v tomto štáte?!“ sa automaticky vnucuje tá jediná naučená odpoveď: „Predsa ľud!“, veď sa nám opakovane tvrdí, že máme demokraciu, kde ľud vládne („demos kratos“)… Ale je to aj v skutočnosti tak?

    Vraj máme zastupiteľskú demokraciu, kde akože ľud vládne prostredníctvom zvolených zástupcov, ale z toho by mala logicky vyplývať aj odpoveď na predposlednú otázku článku, a to tak, že „ZÁSTUPCOVIA musia byť zodpovední vládcovi, teda ĽUDU“! A ako sú zodpovední? V podstate nijako… Celý čas sa bohorovne tvária, že nesú obrovskú „politickú zodpovednosť“, ale vidíme že si konajú totálne svojvoľne, a vedia že „vládnuci ľud“ nemá prakticky žiadne páky na to aby jednak svojim „zástupcom“ dával „noty“ ako majú konať, a ani na to, aby mohol zasiahnuť keď zástupcovia konajú ako „odtrhnutí z reťaze“. Takže „vládnuci ľud“ iba bezmocne „čumí“, a opakovane sa pokorne chystá na nové a nové voľby, kde sa mu v ponuke na znovuzvolenie pretŕčajú ako sochy na orloji prakticky všetci doterajší „politici“, bez akýchkoľvek prejavov toho, že by boli zdrvení ťarchou ich doterajšej „politickej zodpovednosti“…

    Ľud má v súčasnosti prakticky jedinú úbohú možnosť ovplyvňovania riadenia spoločnosti hlasovaním vo voľbách, o tom, ktorej samozvanej „organizovanej skupinke“ rozšafne sľubujúcich kandidátov „to hodí“, ale ako sa píše aj v článku o hlasovaní poštou (na titulke tejto stránky), tak „sme to dopracovali“ až do takej absurdity, že dokonca aj pravidlá volieb (najposvätnejšieho to nástroja demokracie!) máme protiústavné…

    Článok odhaľuje malú vzorku celospoločenského marazmu, kde „demokratická“ ústava a zákony umožňujú aj uvedené nezodpovedné správanie sa rôznych postavičiek z panoptika politických pandrlákov. Popis podrobnej analýzy pravidiel našej „demokracie“ je pomaly na dokument rozsahu knihy, poskytujem ho na svojej stránke demokracianahlas.wordpress.com… Je to neradostné čítanie o príčinách súčasného stavu, ale okrem popisu problémov načrtávam aj systémové riešenie, možnú skutočnú demokraciu…

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter