Je to zrazenie sa s realitou, čo tu teraz napíšem, no je to realita dneška a tiež som sa prebral z nijakého sna, keď som si to uvedomil. Jednou vetou. Všetci, čo sa pohybujeme v kultúre, by sme sa čím skôr mali zbaviť tej umelej a neopodstatnenej výnimočnosti, ktorú, či už chtiac alebo nechtiac, nosíme v sebe. U niektorých sa to prejavuje úplne tupou alebo až smiešnou ľudskou nadradenosťou a nafúkanosťou. Prosto hraná výnimočnosť v nereálnej bubline. A niektorí ani nevedia prečo, to tak akože „samozrejme“ iba vnímajú. Omyl, táto doba je niekde úplne inde a kto to len tak náhodou nepostrehol, má smolu. Predstavte si napríklad, že divadlá nebudú mesiac hrať. Galérie sa zatvoria alebo kiná nebudú premietať. Prestanú sa točiť nové filmy. Zatvoria sa múzeá. Prestanú tzv. zábavné proramy v TV. A herci prestanú napr. na mesiac existovať. A prestanú tzv. zabávači. Čo sa stane? Nič. Budeme iba mentálne chudobnejší. ale nezomrieme. „Zabávači“ prídu o kšeft a niektorým obetiam tohoto humoru sa uľaví. A teraz si predstavte, že na mesiac prestanú fungovať lekári, nebudú fungovať nemocnice, prestane fungovať energo-priemysel. Prestanú fungovať právnici vo všetkých profesiách. Služby. Predstavte si, že sa napríklad nebudú mesiac vynášať smeti. Prestanú fungovať elektrárne, vodárne, plyn. priemysel, prestanú fungovať na mesiac napr. banky… atď.atď. Čo sa stane? Hrôza pomyslieť. A teraz sa znovu vrátim na začiatok. Keď nebudú hrať mesiac divadlá, bude to iba smutné a aj to nie pre všetkých. Keď však mesiac nebudú fungovať nemocnice a lekári… Tak to by bola tragédia. Podobne napr. keď sa prestanú mesiac vynášať smeti, tak sa v nich všetci utopíme… Tak teda na základe čoho je tá namyslená a vymyslená, herecká… a nie len … výnimočnosť? Realita je taká, ako som ju naznačil. A čím skôr sa treba do nej vrátiť. Lebo zahratý doktor, toho pravého nenahradí.
(Status na FB, 24. septembra 2025)
