Dnes je to presne 79 rokov od začiatku studenej vojny.
5. marca 1946 sedel Winston Churchill vo vlaku smerujúcom do mesta Fulton v Missouri. Počas cesty si ešte raz prečítal svoj pripravený prejav. Vedel, že dnes povie svetu niečo, čo zmení dejiny. Pred sebou mal poznámky, v ktorých sa hovorilo o Sovietskom zväze. Bol si vedomý, že týmto prejavom vyvolá vášnivé reakcie.
„Od Štetína na Baltiku po Terst na Jadrane sa naprieč kontinentom spustila železná opona,“ predniesol svoj prejav pred zhromaždením západných krajín. Slová rezonovali v miestnosti a vošli do histórie ako začiatok studenej vojny. Pre Sovietov bol prejav provokáciou, zatiaľ čo v západných krajinách formoval politiku zadržiavania komunizmu.
Vyše štyridsať rokov studenej vojny bolo obdobím intenzívneho geopolitického napätia medzi USA, ZSSR a ich spojencami. Boli sme svedkami šialených pretekov v zbrojení, nalievania peňazí do vývoja a výroby jadrových zbraní.
Konflikt sa prejavoval aj tzv. zástupnými vojnami: v Kórei, vo Vietname, v Afganistane. Veľmi často konflikty sprevádzali politické represálie a porušovanie ľudských práv. Na jednej, i druhej strane znepriatelených táborov. Navyše obrovské výdavky na zbrojenie a vojenské intervencie mali negatívny dopad na ekonomiky zúčastnených krajín. Zbrane a vojny namiesto investícií do infraštruktúry, zdravotníctva či vzdelávania.
OSEM DESAŤROČÍ NESKÔR
Po bezmála osemdesiatich rokoch od pamätného prejava Winstona Churchilla sa svet opäť nachádza na križovatke dejín.
Tri roky vojny na Ukrajine rozdelili doterajších „spojencov“, a to v rámci Európskej únie aj NATO. Donald Trump obvinil prezidenta Zelenského: „Hazardujete so životmi miliónov ľudí, zahrávate sa s treťou svetovou vojnou.“ Vraj nechce, aby Amerika neustále „platila za vojny iných“. Ak chce Európa pomáhať, nech si to financuje sama.
V Bruseli sa 6. marca začína mimoriadny summit lídrov EÚ zameraný na „posilnenie podpory Ukrajiny, európske bezpečnostné záruky a financovanie obranných potrieb“.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová chce „posilniť európsky obranný priemysel a vojenské kapacity eurobloku“. Ako správny vojnový jastrab. Nech to stojí, čo to stojí. Aj keby sa mal zrútiť celý sociálny systém.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová trvá na vstupe Ukrajiny do NATO. Napriek nesúhlasu USA a hrozbe tretej svetovej vojny. Budúci nemecký kancelár Friedrich Merz chce dodať Ukrajine rakety Taurus, ktorými by Kyjev mohol ostreľovať aj Moskvu. Takisto je za členstvo Ukrajiny v NATO. Britský premiér Keir Starmer podpísal vyše dvojmiliardovú pôžičku Ukrajine na nákup zbraní.
Maďarský premiér Viktor Orbán vyzval EÚ, aby začala priame rokovania s Ruskom o ukončení vojny a Robert Fico hrozí zablokovaním štvrtkového summitu EÚ, ak nezíska podporu pre obnovenie dodávok ruského plynu cez Ukrajinu.
Západní lídri volajú po jednote a rešpektovaní iných názorov, ale robia presný opak. Za posledný mesiac zorganizovali dve stretnutia – 17. februára v Paríži a 2. marca v Londýne -, ktoré vyvolávajú pochybnosti a neistotu. Ani na jednom neboli prítomní všetci lídri Európskej únie či NATO. Len akýsi „vyvolení“.
Začali kresliť nové geopolitické čiary. Deliace línie. Ak to nezastavíme, ani sa nenazdáme a vyrastie nová železná opona. Nové múry a hranice. Namiesto rešpektu k iným názorom v EÚ, namiesto úprimnosti a sebareflexie.
Nedovoľme, aby vojnoví jastrabi znovu rozdelili Európu.
Chcel by som, aby sme v budúcnosti mohli o roku 2025 hovoriť ako o čase, keď sa svet poučil z minulosti a rozhodol sa konať racionálne. Keď sa spojenci poučili zo studenej vojny a prestali opakovať chyby, ktoré umožnili totalitným režimom rásť. Práve teraz si Európa musí uvedomiť, že naša bezpečnosť nemôže závisieť iba od rozhodnutí vo Washingtone a že trvalý mier dokážeme nastoliť len za rokovacím stolom, nie na krvavom bojisku. A hoci je Slovensko malým hráčom, aj naše rozhodnutia môžu mať významné dôsledky.
A možno, len možno, budúce generácie budú na tento rok spomínať ako na moment, keď sa svet rozhodol nechať minulosť za sebou a budovať novú éru stability a mieru.
(Status na FB, 5. marca 2025)
