Proti „ukradnutiu volieb“ dnes protestujú tí, ktorí ich bez okolkov voličom ukradli v roku 2021.
Ignorovali vôľu viac ako 600 tisíc ľudí podpísaných pod referendom. Skrátenie svojho mandátu predčasnými voľbami tvrdošijne odmietala koalícia, kde boli ministrami Korčok, Ghröling, Naď, Kolíková, Heger. Opierali sa o väčšinu v parlamente, ktorú im zabezpečovali dnes tí najuštekanejší opozičníci počnúc Šeligom, vtedy podpredsedom parlamentu, cez Valáška z PS až po Krúpu.
A hlavnú ranu predčasným voľbám zasadila prezidentka z Progresívneho Slovenska.
Dnes politici týchto strán burcujú ľudí do ulíc. Ako ukážkové drama queens kričia, že vraj hrozí ukradnutie volieb. A demokracie. Kvôli zrušeniu korešpondenčnej voľby. Vraj to bude diskriminačné.
Zahraniční Slováci síce nemôžu korešpondenčne hlasovať v prezidentských voľbách. Ani v komunálnych. Ani v európskych. Ale to nie je dôležité. A diskriminačné. Nebolo to dôležité a diskriminačné ani vtedy, keď vládli.
A ja za týchto ľudí pociťujem čoraz väčší pocit trápnosti. Prečo? Lebo keď balamutili svojich, že Slovensko je unášané z EÚ, tak vraj sa na nich prišlo pozrieť 100 tisíc ľudí. Keď robili generálny štrajk, tak sa na nich prišlo pozrieť vraj 15 tisíc ľudí. A ak dnes boli pred parlamentom dve tisícky skalných, tak preháňam.
Korunku absurdnosti tomu nasadila Magda Vášáryová, ktorá pred týmto davíkom zaburácala: „Čím nás je viacej, tým viacej sa boja!“
Nuž, pani Magda, táto priama úmera platí aj naopak…
P.S. Pani Magda už ani nevie spočítať, na koľkých že protestoch od roku 1968 dodnes sa to zúčastnila. Ja to síce neviem tiež, ale aspoň čiastočne tento hlavohlam vyriešim. Od roku 1968 do novembra 1989 to bolo celkom 0 protestov, pani Magda.
(Status na FB, 15. apríla 2026)
