Mám za sebou ďalšie príjemné stretnutie. V Beluši som sa stretol s vedením odborovej organizácie z Booster Precission Components (BPC). Miestne odbory poznáte z viacerých mojich príspevkov o problémoch v tomto závode, ktoré vyvrcholili bossingom a hrubým nátlakom na vtedajšieho predsedu odborov Miloša Kapuša.
Ak manažment podniku kalkuloval s tým, že po Kapušovom odchode sa odborová organizácia rozsype, tak sa prepočítal. Mirka Gombárová s Lenkou Želiarovou a Ľubom Gardiánom pokračujú v zápase za dôstojné podmienky pre svojich kolegov. A zamestnancov samotných chrapúnsky prístup manažmentu len utvrdil v tom, že musia držať pokope.
Tomuto pracovisku stále venujem osobitnú pozornosť. Po novom nielen ako predseda hnutia Socialisti.sk, ktoré sa otvorene profiluje ako prozamestnanecké, ale aj ako poradca predsedu vlády SR pre oblasť ochrany pracujúcich, sociálne veci a spoluprácu s odbormi.
Na stretnutí, na ktorom bol aj bývalý predseda Miloš Kapuš, sme prešli viacero problémov, ktorým sa momentálne odborová organizácia venuje – od agentúrneho zamestnávania, cez podnety na Inšpektoráte práce až po časté „pochybenia“ vo výplatných páskach zamestnancov (samozrejme, pochybenia sú vždy v neprospech zamestnanca). Žiaľ, zo strany vedenia podniku sú stále prítomné zastrašovanie, nátlak a vyhrážky.
Odbory momentálne s manažmentom rokujú o novej kolektívnej zmluve. A neverili by ste – ale súčasnú kolektívnu zmluvu, za ktorú museli Kapuš a spol. bojovať a to aj za pomoci sprostredkovateľky z ministerstva práce, teraz zamestnávateľ prezentuje ako spoločný úspech. Ba čo viac, ako benefity zamestnancov zamestnávateľ prezentuje príplatky za nadčas, sviatky, za nočné či víkendy. Teda to, na čo majú zamestnanci nárok zo zákona. Uvidíme, čo prinesú ďalšie kolá vyjednávania – možno si odborári vypočujú, že ďalším benefitom je vôbec možnosť pracovať či vyplácanie mzdy za prácu.
Príklad Boosteru ukazuje, že zahraničný kapitál môže na slovensku prísť aj zo Západu, ale to ešte automaticky neznamená, že si so sebou prinesie aj západný prístup k pracujúcim. Preto si myslím, že pokým v našom zamestnávateľskom prostredí nevykynožíme maniere podnikateľov karpatského typu, tak slovenský zamestnanec sa nebude mať dobre. A jedinou cestou ako sa k tomu postupne dopracovávať je vylepšovanie Zákonníka práce a ďalšej legislatívy ako napríklad Zákona o inšpekcii práce. Legislatíva musí chrániť v prvom rade tých slabších. A realitou Slovenska je, že pracujúci väčšinou ťahá za kratší koniec.
Pracujúcim v Boosteri držím palce v ďalších kolách kolektívneho vyjednávania a odkazujem im, že vo svojom zápase nie sú sami.
(Status na FB 11. februára 2024)
2 Odpovede
Nechválil by som sa príliš tým, že „poradca“…len do osemdesiat km ďaleko od Beluši je iná fabrika, TRENS Trenšín, ktorá 19.januára „zahučala“ vďaka majiteľom do bankrotu a „nemal kto“ sa zastať asi 200 zamestnancov, ktorí od novembra 2023 nemali vyplatené mzdy (stále je to trestný čin v SR!) a fabriku vraj „dávajú dolu“ kvôli nedostatku zakázok, aj keď mi zamestnanci potvrdili, že zákazníci platili vopred a ešte ani nebolo vyrobené to, čo byť malo… inak, knihu Coopindustria predseda Socialistov má, ba má ju aj štátny tajomník B.Ondruš na Minpráce a má ju aj predseda vlády R.Fico….nič? …žiadna odozva? to je asi pre nich podprahové, lepšie je kričať, že deväť tisíc pracovníkov USSteelu je cv ohrození a preto zaplatíme novým vlastníkom celú dekarbonizáciu…nuž, viete vy čo…?!
A TRENS bol predlohou pre prípad Coopindustria…