Včera sa pred závodom ECCO opäť zhromaždili zamestnanci. Spoločnosť im stále odmieta vyplatiť adekvátne odstupné a snaží sa vydržať tlak zamestnancov až do zatvorenia fabriky. Pritom peniaze na to má. V Martine vlastní nielen 8,5 hektárový pozemok, ale aj rodinný dom v pokojnej časti mesta.
Na druhej strane sa viacerí snažíme obuvníkom z Turca ich tlak zintenzívniť. Či už je to KOZ, včera zastúpená Ferom Gajdošom, alebo politici ako Braňo Ondruš. Dnes vyšiel v Dánsku prvý článok o zápase slovenských zamestnancov ECCO. Zatiaľ v menšom ľavicovom médiu, ale naša snaha smeruje k tomu, aby sa o tomto zápase začalo hovoriť aj v Dánsku. A aby sme tamojšej verejnosti ukázali ako sa „rodinná firma“, ktorá si zakladá na tom, že k biznisu pristupuje morálne, správa „na Východe“ k našim domácim zamestnancom. Poškodenie reputácie totiž pýchu manažérov často zabolí viac ako hospodárske škody spôsobené štrajkom. Škody sa dajú vyčísliť – a rozložiť medzi zamestnancov. Urazená pýcha však nie.
Turčianski obuvníci na čele s Palom Húšťavom nie sú vo svojom zápase sami. A budeme pri nich stáť, dokým to bude potrebné.
Na záver dodám ešte jednu pikošku. Ráno pred protestom som absolvoval rokovanie s manažmentom inej fabriky. Na tomto rokovaní padali ponosy na to, že odbory z rôznych pracovísk sa vzájomne hecujú, sieťujú a že požiadavky či štýl protestu v tejto nemenovanej fabrike „je presne to isté, čo kedysi v Beluši“. V dobrom ma zarazilo, že štrajk z roku 2021 v BPC Beluša rezonuje aj po takom čase a tak ďaleko od Považia.
A pevne verím, že tak ako teraz máta zamestnávateľov štrajk v Beluši, že tak bude o niekoľko rokov mátať nepoctivých zamestnávateľov zápas v ECCO Martin.
(Status na FB, 3. júla 2025)
