Nehoda ponorky v blízkosti vraku Titanicu je bezpochyby tragédiou a sústrasť s rodinami pozostalých je na mieste. Nemôžem sa však zbaviť rozčarovania z „reality show“, ktorú rozpútali médiá svojím informovaním „minúta po minúte“ k záchrannej operácii 5 ľudí, ktorí si za svoj dobrodružný výstrelok zaplatili každý po 250 000 dolárov.
V Stredozemnom mori pri brehoch Európy pritom denne zomierajú ľudia na chatrných preplnených plavidlách – muži, ženy i deti. Opúšťajú Afriku či Áziu kvôli chudobe, vojnám a beznádeji, spôsobenej drancovaním týchto kontinentov nadnárodnými korporáciami či bohatými západnými štátmi, ktoré majú zabezpečiť luxusný život niekoľkým príslušníkom elity. Napríklad minulý týždeň sa v gréckych vodách potopila loď s takmer 800 ľuďmi na palube. Zachrániť sa podarilo len vyše 100 z nich.
A toto porovnanie v plnej nahote ukazuje pokryteckosť dnešnej západnej spoločnosti: pre záchranu niekoľkých príslušníkov elity, ktorí sa z nudy rozhodli riskovať, len aby sa pozreli na tragédiu iných, je možné behom pár hodín pritiahnuť maximálnu pozornosť médií, vyvolať súcit celého sveta a vynaložiť enormné prostriedky na záchrannú operáciu. Pokiaľ však máme riešiť nápor masy ľudí, unikajúcich pred chudobou alebo vojnami, zmôžeme sa len na chabé pokusy čeliť následkom (hádky, kto má prijať utečencov a v akom množstve), namiesto toho, aby sme odstránili príčiny migrácie. Tým viac, že za drancovanie Afriky môže do veľkej miery Západ.
(Status na FB 23. júna 2023, titulok SLOVO)
