Vždy, keď idem cez Vrútky a mám pár minút nazvyš, tak sa zastavím pri pamätníku Karvaša a Bláhovca. Je to síce pamätník dvom padlým partizánom, ale pre mňa je to zároveň pamätník priateľstva a ľudskosti.
Kritické situácie odhaľujú skutočnú tvár charakterov. Strhávajú masky našich všedných póz a ukazujú v plnej nahote najtemnejšie stránky osobnosti. Alebo aj najsvetlejšie. Práve druhá možnosť je prípadom partizánov Eugena Karvaša a Vladimíra Bláhovca, ktorí padli v bojoch nad Vrútkami počas SNP. O ich príbehu však vie málokto.
V obkolesení smrekov a jedlí Lúčanskej Malej Fatry, s výhľadom na Vrútky, tu odpočívajú dvaja partizáni v objatí. Teda aspoň na soche sú zobrazení v objatí. V polohe, v akej ich našli po smrti.
Zomreli v objatí
Dátum: 14. september 1944. Dva týždne po tom, ako generál Golian vydal rozkaz: „Začnite s vysťahovaním!“, skupina partizánov plánuje zaútočiť na vrútocké kasárne. Pri zostupe do mesta bojová skupina Helena napadla bok nemeckej posádky. Útok nebol úspešný a partizáni museli ustúpiť. Oddiel, ktorému velil Bláhovec, kryl ústup celej skupiny. Štyria pri jednom guľomete vzdorujú nemeckej presile. Je jasné, že nemecký nápor nemôžu vydržať dlho, no pre svojich ustupujúcich druhov získavajú drahocenné minúty.
Výsledkom nemeckého tlaku je škaredé zranenie Bláhovca. Medik Karvaš mu dáva morfiovú injekciu a zvyšok skupiny začína taktiež ustupovať.
Jediný, kto ostáva za guľometom, je Karvaš po boku so smrteľne raneným kamarátom Bláhovcom. Mladý medik vie, že jeho priateľ nemá šancu prežiť, no napriek tomu zostáva. Svojho druha v jeho posledných okamihoch života nenechá osamote a pre ustupujúcich partizánov získava posledné sekundy. Nemeckí vojaci sú čoraz bližšie. Keď už je tlak neúnosný a dôjde aj munícia, medik Karvaš sa odhodlá k zúfalému činu. Prehĺta ampulku s jedom.
Bláhovec medzitým zomiera a Karvaš ho objíma. Presne tak, ako je napísané na pomníku: Verní v živote, nerozluční v smrti.
Karvaš s Bláhovcom sa na SNP zúčastnili len niekoľko dní. Neoslobodili žiadne mesto. Napriek tomu sú (alebo by mali byť) pre nás dôkazom toho, že aj v neľudských obdobiach si môžeme zachovať ľudskosť. Že aj v krutých časoch môžeme zostať človekom.
Konečne v dôstojnom stave
Na tomto mieste musím pochváliť žiakov 9.B zo ZŠ Hany Zelinovej vo Vrútkach, ktorí tomuto miestu vrátili dôstojnosť a pietu. Ešte pred nejakým časom bol pamätník zanedbaný a zabudnutý. Teraz je ukážkou toho, ako by o podobné lokality malo byť postarané.
Ak budete mať aj vy vo Vrútkach trochu času nazvyš, tak pamätník Karvaša a Bláhovca rozhodne odporúčam.
(Status na FB 7. septembra 2023)
