V nedávnom rozhovore sa Mikuláš Dzurinda dušoval, že za svoje kauzy už zaplatil. Spadla mi pri tom sánka dolu. A ako zaplatil, prosím pekne? Ani on, ani nikto z jeho ľudí, ktorí tento štát pripravili o miliardy eur, nestrávil vo väzbe ani jediný deň. Aj keď by za rozkrádanie štátneho majetku, naopak, už nemali stráviť ani jediný deň na slobode.
Jeho pokladník Palacka si spokojne žije v luxusnej vile nad parlamentom, po Malchárkovi a Bubeníkovej sa zľahla zem, Kaník si užíva svoj hotelík v Banskej Štiavnici a Mikloš, ktorý napríklad spôsobil stratu 7 miliárd korún len pri predaji SPP, je poradcom prezidentky. A teraz sa Mikuláš Dzurinda stavia do pozície záchrancu Slovenska.
Je možné, že časť prvovoličov, či občanov trpiacich politickou amnéziou, osloví. Ja som preto pripravil stručný výber 12 najväčších kiksov, ktorých sa Dzurindove vlády dopustili.
Dozviete sa, prečo dnes nemáme dosah na domácu energetiku, ako sme dopustili, aby americké bomby padali aj na našich krajanov vo Vojvodine, prečo je v tuneli Branisko len jedna rúra, prečo Ľudovíta Kaníka nazývali sociálny netvor či ako vláda nasadila armádu na potlačenie vzbury chudobných Rómov.
1. Povolenie preletu stíhčiek NATO na Juhosláviu
SR nebola členom NATO a nebola viazaná ničím k otvoreniu svojho vzdušného priestoru pre americké stíhačky, ktoré v roku 1999 bombardovali Juhosláviu v rozpore s medzinárodným právom bez mandátu OSN. Tieto stíhačky podnikali útoky na celé územie Juhoslávie, vrátane oblasti Vojvodiny, kde žije početná slovenská menšina.
2. Financovanie strany
S odstupom rokov sa ukázalo, že strana prakticky od svojho začiatku získavala čierne peniaze na svoju činnosť zo siete schránkových spoločností sídliacich vo Veľkej Británii či na Cypre, ktoré boli zároveň prepojené na funkcionárov SDKÚ-DS.
Súčasťou kauzy bola aj privatizácia vládneho hotel Forum (dnes Crowne Plaza). Ešte v roku 1992 bola jeho hodnota vyčíslená na jednu miliardu korún. V roku 2003 ho Dzurindova vláda predala za 425 miliónov, na účet vlády však prišlo len 300 miliónov. Navyše, štát hotel pred predajom oddlžil, čo Slovenskú republiku vyšlo na ďalších cca sto miliónov korún.
V roku 2004 čelila Dzurindova SDKÚ-DS podozreniu z podvodov pri financovaní strany. Mnohí zo zoznamu darcov, ktorí mali strane venovať 590 tisíc korún, tvrdili, že strane žiadne financie nedarovali.
3. Vláčiky
Štátne železnice vypísali tender na 35 ľahkých motorových vlakov. Vo výberovej komisii figuroval aj Miroslav Dzurinda, premiérov brat, a komisia sa priklonila k švajčiarskemu dodávateľovi Stadler. Argumentáciu výberovej komisie však vyvrátilo vedenie ministerstva dopravy (vedené Dzurindovým ministrom Jozefom Macejkom) aj NKÚ. O urovnanie vnútrostraníckeho sporu (Dzurinda – Macejko) sa pokúsil vtedajší poslanec SDKÚ Peter Kresák. Jeho list Dzurindovi unikol na verejnosť. Veta z listu „Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké,“ zľudovela. Gabom bol myslený pokladník SDKÚ Gabriel Palacka. Uvedené de facto dokresľovalo, že kľúčový pri štátnych zákazkách je postoj pokladníka Palacku a provízia z tendra, ktorá putovala do straníckej kasy.
4. Zatiahnutie SR do irackej vojny
Druhá Dzurindova vláda schválila v roku 2003 zapojenie vojakov OS SR do invázie USA do Iraku, ktorá nemala mandát OSN.
5. Protiľudová politika
Liberalizácia trhu viedla k nárastu nezamestnanosti. Tá v celorepublikovom meradle atakovala 20 %. Bez práce bolo pol milióna ľudí. Na Slovensku sa množili hladové doliny. Sociálna situácia obyvateľov sa ešte zhoršila s nástupom ministra práce Kaníka a balíkom jeho nelogických opatrení. Prípad, v ktorom invalidný dôchodca bez nohy prišiel kvôli novým podmienkam uznania invalidity o dôchodok – pretože „aj s jednou nohou môže pracovať na čiastočný úväzok“, v tom období zľudovel. Dnes však dokresľuje protiľudovosť vtedajšej vlády, ktorá v konečnom dôsledku dohnala odbory k pokusu o generálny štrajk či chudobu na východe Slovenska k vzburám a rabovaniu.
6. Nasadenie armády a vodných diel na protestujúcu chudobu
Protiľudová politika druhej Dzurindovej vlády, najmä ministra práce Ľ. Kaníka, vyvolala vo februári 2004 na mnohých miestach východného Slovenska vzbury prevažne rómskeho obyvateľstva. Vzbury stoviek chudobných prerastali do rabovačiek. Polícia nasadila vodné delá a neskôr vláda na potlačenie nepokojov povolala aj armádu. Prvýkrát od novembra 1989 bola na potlačenie civilistov nasadená armáda.
7. Kupovanie poslancov
Po viacerých turbulenciách vo vnútri koalície stratil Dzurinda v parlamente väčšinu. Parlament bol zablokovaný. Odblokovať ho a predĺžiť život druhej Dzurindovej vláde pomohli dvaja poslanci z HZDS, ktorí zo dňa na deň prebehli k poslaneckému klubu ANO. V spise Gorila je uvedené, že jeden z dvojice exposlancov HZDS dostal od Jaroslava Haščáka za prebehnutie 4 milióny korún.
8. Vytunelovanie tunela Branisko
V roku 2003 vyšlo najavo, že pri výstavbe tunela Branisko sa „stratilo“ 230 miliónov korún. Tie sa dodnes nenašli. Krádež financií bola taká masívna, že sa podpísala aj na výslednej stavbe: tunel Branisko má dodnes na rozdiel od ostatných tunelov len jednu „rúru“.
9. Rozpredávanie štátneho majetku
Obe Dzurindove vlády masívne rozpredávali štátny majetok, vrátane tzv. zlatých vajec, ktoré do štátnej kasy prinášali zisk. Medzi najväčšie sprivatizované podniky patria Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, Investičná a rozvojová banka, SPP, Transpetrol, Slovenské elektrárne, ZSE, SSE, VSE, Slovenské telekomunikácie, Reštitučný investičný fond, Slovenská poisťovňa, Slovenská autobusová doprava (SAD) či hotel Forum (dnešný Crowne Plaza).
10. Kurzová strata SPP
Pri podpise zmluvy o predaji SPP v roku 2002 vtedajší minister financií Ivan Mikloš údajne zabudol v zmluve uviesť, že kupujúca strana zaplatí v slovenských korunách takú sumu, aká zodpovedá kurzu aktuálnemu ku dňu podpisu zmluvy. Kvôli tejto kurzovej „strate“ prišla Slovenská republika o 7,7 miliardy korún.
11. Kolapas daňového systému
Miklošov človek vo vedení daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík podpísal so spoločnosťou IBM dodatok k zmluve o zavedení nového systému na výber daní. Systém skolaboval tesne pred „deadlineom“ na podanie daňového priznania. SR utŕžila škodu viac ako 8,8 milióna eur a po tomto incidente sa finančná správa vrátila k starému systému.
12. Gorila
Odposluchy, realizované SIS, odhalili prepojenie oligarchie (skupina Penta) a politických špičiek (minister hospodárstva Malchárek a predsedníčka VV Fondu národného majetku Bubeníková) pri privatizácii. Penta korumpovala politikov druhej Dzurindovej vlády a tí zariaďovali privatizácie v prospech finančnej skupiny. Následne dostávali z privatizácie nemalé provízie.
(Status na FB 18. februára 2023)
