Slovensko sociálne spravodlivé, sebestačné a skutočne suverénne – to je môj sen.
Mať vlastný štát je obrovské privilégium. Ale aj zodpovednosť za jeho smerovanie a budúcnosť. Myslím, že čím dlhšie obdobie nás delí od roku 1992, tým viac dokážeme doceniť význam udalostí, ktoré vyvrcholili vznikom samostatnej SR. Na druhej strane si však kladiem aj otázku, či naša generácia – generácia ľudí, ktorí sú približne rovnako starí ako Slovenská republika – má ujasnené, kam by sa Slovensko malo ďalej uberať a aké Slovensko chceme.
Zdá sa mi totiž, že v uplynulých troch dekádach sme sa postupne vzdali ekonomickej sebestačnosti, dôstojného života, národnej suverenity a najnovšie strácame aj slobodu prejavu. Máme vlastný štát, v ktorom nám ale takmer nič nepatrí, ktorý neobhajuje naše záujmy, v ktorom nikomu nezáleží na názore bežného človeka a na ktorého chod strácame dosah. Jediné, čo s istotou môžeme, je prežívať tu a platiť dane. Sme tak len nájomníkmi a Slovenská republika má už dávno iných majiteľov.
Nezabúdajme, že základom je práca
Ja sa však nevzdávam nádeje, že to u nás môže byť aj lepšie. Že môžeme byť na naše Slovensko hrdí nie napriek tomu, ako to u nás funguje, ale práve kvôli tomu.
Snívam o Slovensku, v ktorom dostane každý za poctivú prácu dôstojnú mzdu. Z ktorého nebudú muži a ženy nútení odchádzať od svojich rodín, lebo v ich regióne niet práce. Kde odborári nebudú čeliť šikane zo strany zahraničných manažmentov. Kde sa senior, ktorý celý život poctivo pracoval, nebude báť o dôstojné dožitie len z dôvodu, že zo zdravia sa stal tovar. Kde politici rešpektujú vôľu verejnosti.
Snívam o Slovensku, ktoré si bude uvedomovať silu vzdelania a kultúry, a preto jeho prioritou nebude zbrojenie, ale investícia do kvality života každého obyvateľa. Snívam o Slovensku, ktoré si nielen pripomína počiatky svojej zvrchovanosti a samostatnosti, ale ktoré svoju samostatnosť aj ďalej rozvíja posilňovaním sebestačnosti vlastnej ekonomiky.
Zastavme eróziu štátu
Uplynulé roky mali pre Slovensko devastačné následky. Nielen v politike, ekonomike či právnom systéme. Slovensko vychádza z aktuálneho volebného obdobia nesmierne doráňané.
Ak to chceme zvrátiť, prvý krok nás čaká 30. septembra.
Zmenou vo voľbách môžeme stabilizovať ekonomiku, vytvoriť záchranné siete pre sociálne slabších, vrátiť poriadok do legislatívnych procesov, upokojiť polarizovanú spoločnosť, ale napríklad aj posilniť suverenitu. Netajím sa odporom k obrannej dohode s USA. A ak mi dáte vo voľbách dostatočný mandát, tak jednou z oblastí, ktorej sa chcem venovať, je práve príprava na vypovedanie obrannej dohody s USA.
Preto chcem dnešný pamätný deň využiť na to, aby som vám adresoval výzvu: Poďme si na jeseň vziať túto republiku späť, aby sme ju vzápätí mohli budovať.
(Status na FB 17. júla 2023, titulok SLOVO)
Jedna odpoveď
Prejav Artura Bekmatova je svieži, vonný vánok pre doráňané Slovensko. Mal by sa z neho stať víchor. Len nás to vedie k obozretnosti, pretože kto pred voľbami nehovorí takto pekne okrem PS, ktoré sľubuje morálny a materiálny úpadok?Spojme sa: starší, skúsenejší s mladými, energickými a poďme za cieľom, aký poeticky navrhol pán Bekmatov. Naša mládež by mala vidieť rozdiel medzi Šimečkom a Bekmatovom! Do budúcna by nemala ísť naslepo a nezodpovedne!