Zareagujem pár krátkymi postrehmi na konflikt, ktorí vedú novinári s premiérom v kontexte jeho zaradenia medzi tzv. predátorov slobody tlače. Reagovať podrobne na samotný rebríček zmysel nemá. Reportéri bez hraníc (RWB) je mimovládka prešpikovaná darmi z notoricky známych nadácií ako National endowment for democracy, Open society fund, Ford foundation, alebo grantmi vlád západných štátov, ktoré si následne udržujú veľmi vysoké postavenie v rebríčku slobody tlače z dielne RWB. Prípadne organizácií ako Centre for a free Cuba, ktoré takýmito darmi znásobujú svoju negatívnu kampaň voči domácim vládam.
Ak by sme reportérom dali výpalné, Slovensko by si nevšímali
No a Robert Fico má tú smolu, že v rebríčku predátorov nemôžu byť stále rovnaké mená. Inak by to bolo nudné. A tak popri stáliciach ako Vladimir Putin či Alexander Lukašenko a Nicolas Maduro musí byť časť rebríčka obmieňaná. A preto v tom tohtoročnom nenájdete napr. Kim Čong-una alebo Taliban, ale Elona Muska či Margaritu Simoňanovú. Alebo Roberta Fica.
Takže, keď to pritiahnem za vlasy: keď premiér bezradne pokrúti hlavou nad redaktorkou, ktorá nemá páru o otázke, ale aj tak mu ju prečíta, lebo jej ju poslali kolegovia – a upozorní na jej prostoduchosť, tak je to predátorstvo voči slobode médií. A kde sa na takú brutalitu chytá nejaký Taliban, ktorý vás za status popraví ukameňovaním?
Som si istý, že ak by naša vláda dala na budúci rok Reportérom výpalné, respektíve dar, tak by sme rapídne poskočili v rebríčku slobody tlače a konflikt novinárov s premiérom by bol RBW ukradnutý.
Mimochodom, čakal by som, že v rebríčku predátorov slobody tlače sa objaví aj prezident Zelenskij. Lebo sloboda slova dostáva na Ukrajine riadne na frak…
Rýchly text objektivity médií
Týmto textom však chcem hlavne upozorniť na toxické ovzdušie, v ktorom koaliční politici fungujú a ktoré následne vyvoláva ich reakcie tak poburujúce napr. RWB. Ovzdušie, ktoré do veľkej miery spoluvytvárajú práve médiá. A pomýlený naratív RWB „politici na Slovensku poľujú po novinároch“ chcem tak otočiť späť z hlavy na nohy.
Spravte si rýchly test objektivity slovenských médií. Ako? Spomeňte si na posledné tri pozitívne ladené texty, alebo reportáže o pozitívnych krokoch súčasnej vlády. Zrejme si na tri mediálne výstupy nespomeniete, v poriadku, tak skúste aspoň dva texty/reportáže. Alebo aspoň jeden. Máte? Predpokladám, že nie. A týmto sa dostávam k podstate problému.
Objektivita spočíva v tom, že rovnovážne informujete o pozitívach aj negatívach. Že čo stojí za kritiku, skritizujete a čo stojí za pochvalu, vyzdvihnete. V slovenských médiách to neplatí. Podľa nich táto vláda nevykonala pozitívne absolútne nič. Chápem, že kroky, ktoré sú v protiklade s opozičnou agendou, médiá nadŕžajúce opozícii vykresľujú negatívne. Chápem, že na krokoch, ktoré „nevystrelia“ podľa očakávaní (ako transakčná daň), si opozičné médiá zgustnú. Chápem aj to, že niektoré kroky – ako otváranie čínskych dverí nášmu biznisu dokorán – môžu pre niekoho znamenať obrovský úspech, no pre liberálov sú to bubáci pod posteľou.
Ale že by vláda nespravila zhola nič pozitívne? Narýchlo mi schádza na um len niekoľko vecí. Historické zvýšenie minimálnej mzdy takmer o 100 eur, čo následne zvýši príplatky pre státisíce pracujúcich. Alebo program Právo na prvé zamestnanie pre mladých. Alebo zvýšenie tempa budovania diaľnic tak, že v tomto volebnom období sa dokončia viaceré boľačky výstavby diaľnic, najnovšie tunel Višňové a pár mesiacov na to úsek Hubová-Ivachnová. Alebo konečne rekonštrukcia viacerých regionálnych železničných tratí. Konečne plán na reformu civilnej ochrany. A takto by som mohol vymenúvať užitočné opatrenia ďalej.
Lenže cieľom tohto statusu nie je vyvažovať obsah slovenského éteru, ale poukázať na to, že médiá tu systematicky tvoria pre svojich divákov, poslucháčov a čitateľov paralelnú realitu. Realitu, v ktorej je všetko zlé: Slovensko sa rúti do apokalypsy a dobré tu nie je zhola nič.
Jednoducho povedané, chcú tu v hlavách čo najväčšieho počtu ľudí rozšíriť a udržiavať – slovami Václava Havla – blbú náladu. Deptať čitateľov, divákov, teda budúcich voličov. A touto depkou doslova zasviniť mysle národa. A zároveň sme svedkami toho, na čo upozorňoval Umberto Eco, že spoločnosť bez kritického prístupu k médiám stráca schopnosť rozlíšiť mediálnu interpretáciu reality od reality skutočnej.
Tak ako by ste sa voči takýmto médiám a ich novinárom správali vy v každodennej konfrontácii s nimi?
Status na FB, 3. novembra 2025
