Mnohí sa ešte pamätajú na sexuálnu poradňu, ktorú na obrazovke vtedajšej ČST viedol český sexuológ, ktorého meno nie je v tomto prípade dôležité. Okrem iného sa v rámci poradne riešila otázka nevery. Odporúčanie, ktoré sa dávalo „neverníkovi“, aby jeho nevera nemala nezvratné dôsledky, bola jednoduché: „Za žiadnych okolností sa k nevere nepriznať, ale zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať!“
Presne to isté platí aj v medzinárodných vzťahoch a ešte v prísnejšom režime. Pokiaľ sa neobjavia nepriestreľné dôkazy, žiaden štát sa nikdy v histórii nepriznal a neprizná, že robil na území iného štátu činnosť, ktorá je nezlučiteľná s medzinárodným právom. Jednoducho aj tu platí zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. Preto očakávať, že Londýn sa prizná k nekalej činnosti na Slovensku v ovplyvňovaní volieb, je ilúzia. To, že to robil (a nie len Londýn), je však „hghly – likely“, keď použijem obvyklé tvrdenia na nedokázateľné aktivity iných, ktoré používa Londýn.
Rovnako sa, samozrejme, budú vyjadrovať aj tí, čo z takejto činnosti mali choseň. Od Michala Šimečku, Igora Matoviča alebo Branislava Gröhlinga, ktorí slovenskej spoločnosti okrem nenávisti voči R: Ficovi nemajú čo ponúknuť, tak isto nemožno očakávať, že by sa vážne zaoberali narušením suverenity Slovenskej republiky. Pre nich slovo suverenita má menší význam ako rozptyľujúci sa cigaretový dym. Sú čistými a neskreslenými pokračovateľmi línie slovenskej politiky, ktorá svoju legitimitu odvodzovala od vonkajšej dominujúcej moci, nie od vôle národa.
Môj názor v tejto otázke je jednoznačný. Netreba o tom pochybovať. Možno by o tom vedela niečo povedať pani Ostrihoňová, ktorá svoje influencerstvo skapitalizovala na dobré miestečko v Európskom parlamente. To, že na uvedenú funkciu má rovnakú kvalifikáciu ako neuveriteľne rozumná slovenská poslankyňa, ktorá svojou inteligenciou prelomila aj inteligenciu rímskeho senátora Incitata, ktorého do Senátu nominoval cisár Galigula, je už vedľajšia vec. (Incitatus bol obľúbený kôň cisára).
(Status na FB, 29.júla 2025)
