Anton Hrnko: Využívanie trestného práva nie je politické riešenie

Na úvod môjho dnešného prehľadu si dovolím zacitovať klasika: „Dostať šibenicu do politiky je veľmi ľahké, problém bude ju z politiky vytiahnuť.“ Tento výrok povedal jeden novinár začiatkom roku 1939, keď sa tí, čo zutekali do Londýna pred zodpovednosťou, vyhrážali predstaviteľom slovenského štátu, že keď sa vrátia, všetkých ich povešajú. Nie je ťažké si overiť na vývine na Slovensku po roku 1945, aké prorocké bolo toto videnie. Dokonca mi povedal jeden politický väzeň, ktorý bol na jednej cele s osobou odsúdenou na smrť, ktorej zmenili rozsudok na doživotie, ako táto osoba videla slovenský svet. Vraj sa zaprisahával nasledujúcim spôsobom: „My Slováci sme čudný národ. Po každej zmene si zlikvidujeme celú našu predchádzajúcu elitu. To už musí prestať. Ešte komunistov povešiame, ale potom už musíme s tým skoncovať.“

Každému, kto len trošku pozná slovenské dejiny, musí byť jasné, že riešením politických otázok trestným právom („vešaním“) sa žiadna konštruktívna politika robiť nedá. Slovensko sa musí vytiahnuť zo začarovaného kruhu vzájomných nepriateľstiev a už konečne zatiahnuť jedným smerom. Problém nie je Slovensko. To by to dokázalo veľmi rýchlo. Problémom vždy v minulosti boli a stále sú sponzorujúce mocnosti. Tá naša aktuálna akosi nechce pochopiť, že na Slovensku nemôžu vládnuť ľudia, ktorým pojmy ako Slovensko, slovenský národ, slovenský národný záujem nehovoria nič, Slovensko a Slovákov nemajú radi, pľujú na ich históriu atď. Tých možno na čas ohlúpením národa dostať k moci, ale zakaždým na konci dňa sa ukazujú neužitočnými pre národ a štát a v konečnom dôsledku robia sponzorujúcej mocnosti väčšie problémy, ako keby tu vládla spojenecky lojálna vláda, ale rešpektovala by aj vôľu domáceho občianstva. Politici, ktorí nemajú radi Slovensko, nikdy nezabezpečia dlhodobo stabilitu krajiny!

Problémom Slovenska je, že sa tu vytvorila skupina ľudí, ktorá si myslí, že má zhora daný mandát, aby tu vládla. Aj keď sa jej reprezentanti občas dostali k moci, fatálne vždy zlyhali, lebo nemôžeš predsa dlhodobo vládnuť krajine, ktorá je ti ľahostajná, ktorej obyvateľstvo pokladáš za dezolátov a opičiakov a jedine, čo ťa zaujíma, je kvázi spokojnosť „dominátora“.

Táto skupina sa rozhodla, že svoje zhora dané oprávnenie vládnuť nad Slovenskom – keďže ho nie je schopná dosiahnuť politicky – pokúsi presadiť cez trestné právo. Je to najhoršia cesta, akú si mohli vybrať. A nikdy nemôže dosiahnuť svoj cieľ.

To, čo sa deje okolo zatýkania predstaviteľov bezpečnostných zložiek štátu skupinou ľudí, na ktorú tieto bezpečnostné zložky štátu nazbierali dostatočné množstvo dôkazov, že porušujú Ústavu a zákony SR (potvrdené aj asi dvoma desiatkami rozhodnutí Ústavného súdu SR), nemá obdobu v európskom civilizačnom okruhu. Dnes by takéto niečo nebolo možné hádam ani v Latinskej Amerike. Aby polícia zadržala šéfa spravodajskej služby, šéfa Národného bezpečnostného úradu a bohvie koho ešte nemožno skutočne nazvať ináč, ako puč. To jednoducho nepatrí do civilizovanej spoločnosti.

Ako jeden zo zakladateľov Slovenskej republiky proti tomu protestujem. Vyzývam všetkých zúčastnených, najmä premiéra a prezidentku, aby nepokračovali touto cestou. V žiadnom prípade to nemôže prospieť Slovenskej republiky, jej občanom, ale ani našim spojencom. Táto cesta vedie do pekla, aj keď niektorí tvrdia, že dlaždice na nej sú samé dobré úmysly.

Na záver odkaz tým, ktorí tak radi operujú biblickými menami a skutočnosťami. V biblii sa píše aj to, že kto mečom bojuje, mečom aj padne. Nerobme si tieto precedensy.

(Status na FB 21. augusta 2023, titulok SLOVO)

(Celkovo 155 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter