Chodil som trochu po Slovensku, a tak som nemal čas bezprostredne reagovať na vyjadrenie mladého Šimečku na škandalózne, urážlivé a hanobiace vyjadrenia jeho otca v televíznej diskusii s P. Pellegrinim. Na druhej strane som však na jednej pumpe zahliadol výtlačok konšpiratívneho média N, kde sa na titulke písalo niečo o prenasledovaní novinárov. Keďže tieto médiá nepatria k tomu, po čom by siahla moja ruka, predpokladám, že obsahom článku bolo podanie trestného oznámenia zo strany Smeru na Šimečku staršieho, resp., aby som bol presný, na Šimečku stredného.
Napriek tomu, že už to zmizlo z hlavných strán médií, pokladám za potrebné sa k danej záležitosti vyjadriť najmä v súvislosti – podľa môjho názoru – drakonického trestu „slovenskej extrémistke“. Nie, nezastávam sa žiadnych nenávistných prejavov voči hocikomu, ale v zrovnaní s odrezávaním hláv, vraždením redaktorov v novinách alebo popravám kresťanských kňazov pred oltármi v ich kostoloch je jej extrémizmus taký nepatrný, že dať zaň natvrdo tri roky sa mi zdá drakonické.
Takže, ako vidieť hore, latka je nastavená. Už len treba čakať, ako súdy vyhodnotia hanobenie slovenského národa ústami českého exulanta M. M. Šimečku. Teda, že ide o hanobenie slovenského národa, netreba pochybovať, keďže použitie týchto slov na adresu židov, Cigánov, černochov alebo homosexuálov by za také určite považované bolo. Alebo žeby nie? Na Slovákov možno kydať vedrá špiny a označovať ich kolektívne za luzu, za zbabelcov, hanobiť ich dejiny a bytie? Lebo to je obsah viacerých, nielen tohto vyjadrenia stredného Šimečku.
Mladý, progresívny Šimečka sa od svojho otca nedištancoval. Obhajoval ho tým, že vraj je spisovateľ. Teda, keby sa odsúdený za extrémizmus Magát alebo „cikajúca extrémistka“ z Ružomberka vyhlásili za spisovateľa, potom by už neboli vinní? Nechajme sa prekvapiť. Táto vláda sa dala na cestu vyrovnávania metrov, aby platili na každého rovnako. Uvidíme.
Nedá mi však nekomentovať stále vysoké preferencie Progresívneho Slovenska. Ústami svojho ideológa aj jeho syna, predsedu Progresívneho Slovenska, boli aj oni označení za príslušníkov „malého, zbabelého národa, ktorý nikdy nebojoval“. Ich jazyk prirovnaný k jazyku obesenca a tých zovšeobecňujúcich prívlastkov, ktoré na príslušníkov jemu cudzieho národa viackrát vyriekol, je dosť možno aj na stručný slovník osočujúcich výrazov. Fakt sa cítia malí, zbabelí, nič neznamenajúci? Kde je ich osobná úcta k sebe samým, k svojim predkom i k svojim potomkom?
Lebo, páni bratia, keď si nebudete vážiť sami seba, nikto si vás vážiť nebude. A potom už skutočne budeme bezvýznamným národom.
V Európe nie sme až takí malí; v Európe je minimálne 6 štátov populačne menších ako Slovensko, cca 5 v podobnej veľkosti. A som presvedčený, že takí Fíni alebo Chorváti sa určite necítia malými národmi.
(Status na FB 22. februára 2024)
