Človek, rozhliadajúci sa po slovenských šírinách i po bližšom i vzdialenejšom okolí, málokedy má čas všetko vstrebať a nedajbože ešte aj komentovať. Dnes som sa rozhodol len krátkymi glosami poukázať na niektoré javy, ktoré ma upútali v minulom týždni a ktoré – ako sa ľudovo hovorí – mi zdvihli mandle.
Najskôr by som sa zastavil pri vyhlásení budúceho premiéra Holandska Roba Jettena. To, že Holandsko má v úmysle ďalej pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny, je prosto ich vec. Keď majú na to a nechýba im to doma, nech podporujú. Samozrejme, nemôžem sa stotožniť s výrokom, že na Ukrajine sa bojuje o bezpečnosť Európy. Ak je to pravda, prečo tam Holandsko nenasadí svojich vojakov, keď sa cítia ohrození. Prečo by za ich pohodlný život v pohovke pred televízorom, ktorom práve informujú o bojoch na Donbase, pri pive a feikovej borovičke (geneve) mali umierať Ukrajinci? A už vôbec nemožno prijať jeho tézu, že na rokovanie s Ruskom ešte neprišiel čas. Pýtam sa ho preto, nech mi z pohodlia svojho koženého kresla povie, koľko ešte Ukrajincov musí zomrieť, aby ten čas prišiel? Prezident Trump rokuje o mieri s Ruskom, Ukrajinci rokujú o mieri s Ruskom, ale krpatá niekdajšia koloniálna mocnosť, zvyknutá vyciciavať domorodcov pre svoje blaho a pohodlie, si myslí, že čas ešte nenastal! To je také demokratické, také európsky hodnotové, skrátka humanizmus ako vyšitý!
Človeku je úplne na smiech snaha predstaviteľov baltských štátov vymýšľať, čo najabsurdnejšie opatrenia, ktoré by potrestali Rusko a jeho obyvateľov. Absurdné je to najmä z pohľadu veľkosti krajín, ktoré susedia s Ruskom a v prípade akéhokoľvek väčšieho konfliktu by boli prvé na rane. Ide o klasický príklad bĺch, ktoré kráčajú so slonom po moste a chvália sa tým, ako spolu dupocú. Najnovší nápad jedného z predstaviteľov týchto štátov skutočne pôsobí ako odpísaný od Matoviča. Vraj treba zakázať víza Rusom, ktorí sa zúčastnili vojny na Ukrajine. Mňa by len zaujímalo, ako to chcú realizovať. To im ruský generálny štáb odovzdá zoznamy účastníkov podľa ich terminológie ŠVO, aby podľa toho mohli úrady EÚ postupovať?
Ale poďme na domáce oráčiny. Zdá sa mi, že na Slovensku sa rodí nový typ ľudí, vydávajúcich sa za politikov. Ich základnou vlastnosťou je, že o skutočnej politike, o skutočných problémoch, ktoré má politika riešiť, a o spôsoboch, ako to robiť, nevedia takmer nič. Majú však bujnú fantáziu a zdá sa mi, že v poslednom období sa pustili do nevyhlásenej súťaže, kto vymyslí väčšiu absurditu alebo kto vymyslí väčšiu urážku predstaviteľa legitímnej moci na Slovensku. Medzi zaslúžilými priebojníkmi sa nachádzajú také kapacity ako L. Hlina, V. Remišová, M. Šípoš, Ľ. Galko, Z. Mesterová, M. Holečková a určite sa to dá plynulo dopĺňať.
No a čo náš neuveriteľne dobrý človek Andrej? Nie, netrpím obsesiou na jeho osobu. Dnes ani nebudem kritizovať jeho vyjadrenia, hoci bolo by čo. Po posledných jeho vyjadreniach som si spomenul na to, čo nám hovorili zástupcovia agentúr zaoberajúcich sa volebnými prieskumami po voľbách roku 2020. Vraj, keby sme ho tri mesiace pred voľbami nepustili k mikrofónu alebo na obrazovku, vo voľbách roku 2020 by SNS pohodlne prešla do parlamentu. Teraz sa mi zdá, že je na podobnej vlne a ťahá dole celú koalíciu. Treba povedať, že to robí dôsledne od jej vzniku. Ľudia po skúsenostiach s hádkami v koaličných vládach v rokoch 2020 – 2023 chceli mať konečne pokoj. Chceli mať vládu, o ktorej by ani nevedeli a ktorá by pracovala v ich prospech a splnila to, čo sľúbila. Aby to tak nebolo, o to sa usilovne – podobne ako pred voľbami roku 2020 – staral tento neuveriteľne dobrý človek.
Na záver poznámka k aktuálnemu škandálu. Verejný činiteľ s maslom na hlave, by si mal byť vedomý, že maslo sa niekedy môže začať topiť. Preto by mal pozorne sledovať, či proces topenia nenastal, a v takom prípade sa okamžite stiahnuť, aby roztopeným maslom nezafŕkal seba i ľudí okolo neho. Rozumiem predsedovi vlády, že nechcel z vlastnej iniciatívy rozviazať vzťahy s M. Lajčákom, ktorý mu asi v niečom pomohol. Vďačnosť je ináč na Slovensku veľmi zriedkavá vlastnosť, takže by som to mohol hodnotiť aj pozitívne. Nerozumiem však vraj svetovému diplomatovi, že svoje maslo na hlave nechal roztopiť až do takého rozmeru, ako sa to stalo. Musel predsa vedieť, čo si písal s kriminálnikom Epsteinom. Ak sa nádejal, že sa to neprevalí, ukázal len, že povýšil svoj osobný záujem nad záujem svojho okolia. Skutočne treba vedieť, kedy odísť!
(Status na FB, 2. februára 2026)
Jedna odpoveď
Je to všetko dôsledok toho „demokratického“ hesla, že každý môže vyniknúť vo všetkom. Najprv to znelo iba ako legenda, že aj čistič topánok môže byť milionárom, potom sa to posunulo, že môže byť aj prezidentom USA a nakoniec „progresívno-liberálne“ kruhy zajasali, že každý môže byť čímkoľvek bez ohľadu na vzdelanie, výzor, zázemie, morálku, zodpovednosť…a doba kovidová to ešte zvýraznila – najlepší politik bol ten, čo najviac kričal a najviac otváral náruč, že „spasí svet“…
Štefánik, Štúr, ale i Husák a aj Svätopluk „rotujú“ kde na nebeských hroboch keď toto cítia, čo sa deje.
Ako to liečiť? Presne to vraj predseda parlamentu „nemôže“: Psychotesty! A to bola doba, pamätáme pána Plaia, keď sa psychotesty robili i pri výberových konaniach na miesto obyčajného úradníka štátnej správy. Manažment načo bolo potrebné študovať? Na „politiku“ netreba ani výberové konanie, ani testy spôsobilosti, ani psychotesty, ani zdravotné osvedčenie…až raz zas prišli tí ako Hitler, Mussolini a „vyhrali voľby“…alebo :prídu a vyhrajú voľby: neviem, čo je desivejšie.