Človek sa nestačí čudovať, čoho všetkého sú schopní vyprodukovať niektorí ľudia na Slovensku, len aby svoju vlasť poškodili. Pritom si myslia, že bojujú proti mýtickému zlu v podobe premiéra R. Fica a jeho „mafii“. Najnovším hitom je tvrdenie, že kupovaním ruskej ropy podporujeme „vojnu na Ukrajine a zabíjanie Ukrajincov“.
Keby to bola pravda, bolo by to určite odsúdenia hodné. Lenže ako vždy, veci sú omnoho komplikovanejšie, ako sa to ľuďom s prvoplánovým myslením typu Matovič, Šimečka, Remišová alebo Mesterová zdá. Podiel odberu ropy Slovenska na celkovom ruskom exporte do zahraničia určite nie je rozhodujúci a na celkové vojnové úsilie Ruska príjmy z neho určite nehrajú rozhodujúcu úlohu. Zarážajúca je však iná vec. Ropné embargo na Rusko skôr ako poškodzovanie „vojnového úsilia“ Moskvy sa zdá byť nekalou konkurenciou zo strany jednej upadajúcej mocnosti, ktorá sa rozhodla použiť svoju vojenskú silu, aby pomohla svojmu vlastnému exportu alebo reexportu tejto suroviny!
Nemusí každý môjmu tvrdeniu veriť, ale všetci tí „Tomáši“ by azda mohli odpovedať na jednu moju otázku. Otázka je úplne jednoduchá. Pochopiť by ju mohla aj Mesterová. Pýtam sa teda, či nákup ruského uránu Spojenými štátmi americkými nie je podporou „vojny na Ukrajine a zabíjania Ukrajincov?“ Alebo nám chce niekto nahovoriť, že Američania za import uránu z Ruska neplatia? Alebo si na Moskve vynútili, že peniaze za Urán bude Rusko investovať výlučne do mierových programov? Samozrejme, takúto absurditu si nikto nemôže predstavovať ani v kokaínovom opojení. Neviem, aký je objem platby USA za urán v pomere k našim platbám za ropu, ale som presvedčený, že predstavuje značný príjem do rozpočtu Ruskej federácie.
Každé moralizovanie má svoje limity. Aj napádanie našich hokejistov z KHL zo strany ľudí typu kádehák Štefansky je čistým masochizmom. Stačí sa len pozrieť do NHL a spomenúť Ovečkina. Vôbec sa netají svojím vzťahom ku Kremľu, ale nikto ho za to nekritizuje a nikto nekritizuje ani NHL (samozrejme, okrem zatrpknutého dlhoročného hráča KHL D. Hašeka). Nikto predsa nevyhodí z kŕdľa sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia; nikto nezruší hráča, ktorý zapĺňa tribúny a prináša tak nadmerné zisky! To len úbohé slovenské „kože otrocké“ môžu bojovať proti všetkému, čo je v prospech jednoduchého slovenského človeka. Úprimne, dajme si ruku na srdce, nepatrili Gernát a Ružička k našim najlepším hráčom na olympiáde?
Ruský spisovateľ Č. Ajtmatov vytvoril v jednom zo svojich románov postavu mankurta. Bola to osoba, ktorá po určitej procedúre rezignovala na vlastné ja a stala sa dokonalým otrokom svojho pána. Mnohí reprezentanti strán dnešnej opozície sa mi zdajú ako vzoroví mankurti. Oni nepochybujú o tom, že ruské príjmy za tovar nakúpený Američanmi sú humanitné ako Havlovo bombardovanie a že všetko, čo robí slovenská vláda v prospech svojich občanov, je zlé, nekalé a zavrhnutia hodné. Ale s čím je v rozpore so všeobecnou humanitou bránenie vlastných národných záujmov? Veď to robia všetky štáty nielen na okolí, ale aj v šíro-šírom svete. Slovensko je takou malou výnimkou. Pre tunajších „mankurtov“ najväčším zločinom je čo i len spomenúť, nieto ešte obhajovať národné záujmy.
(Status na FB, 23. februára 2026)
