Je to síce už po Kačinej svadbe, ale hádam nezaškodí pripomenúť si, ako sa jednotlivé dni pracovného pokoja dostávali do nášho kalendára. Všetky tie vášnivé debaty ľudí, ktorí o tom nič nevedia, ale do roztrhania tela ako povestný Lado v bitke pri Hradci pália horúce sliny na tých alebo oných, vyplývajú len z neznalosti vecí. Teda sviatky. Neviem, ako to je teraz, ale keď som bol naposledy poslancom a dal som si to zistiť, ako to je inde, tak mi vyšlo, že Slovenská republika mala v Európe najviac sviatkov hneď po Bavorsku (19). Ono mať dni pracovného voľna vo veľkom počte si obyčajne môžu dovoliť prosperujúce spoločnosti. Keď je vysoká produktivita práce, môže byť aj veľa sviatkov.
Aby sme však pochopili zmyselnosť alebo nezmyselnosť jednotlivých sviatkov s dňom pracovného pokoja, musíme si pripomenúť, ako a prečo sa dostali do nášho kalendára. Ak si dobre pamätám, tak v bývalom režime boli nasledovné sviatky: Sviatok Nového roka (1. január), Sviatok práce (1. máj), Deň oslobodenia spod fašizmu (9. máj), Veľkonočný pondelok (pohyblivý), Prvý a Druhý sviatok Vianočný (25. a 26. december). Teda celkom 6 dní. Neviem si teraz spomenúť, ale je možné, že sviatkom s dňom pracovného pokoja bol aj 7. november (výročie VOSR).
Po nežnom prevrate roku 1989 medzi sviatky pribudol najskôr 28. október (Deň vyhlásenia Česko-Slovenska) a presunul sa 9. máj na 8. máj. No a následne prišlo šachovanie so sviatkami. Ak si niekto myslí, že sviatok Troch kráľov iniciovali slovenskí katolíci, tak nie je na správnej lodi. Sviatok iniciovali české elity, ktoré spojili príjemné s užitočným – pripomenuli si ním Trojkráľovú deklaráciu poslancov rakúskej ríšskej rady z roku 1918. O nejakých pravoslávnych Vianociach nikto ani neuvažoval. Bolo logické, že sa medzi sviatky zaradil 5. júl ako deň sv. Cyrila a Metoda. Česi si okrem toho pribalili sviatok Jána Husa (6. júl). Aby Slováci nepracovali o deň dlhšie, tak sa na Slovensku zaviedol sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. september).
Bratia Česi však neprestali a za sviatok s dňom pracovného pokoja vyhlásili sviatok sv. Václava (28. september). A tu bolo treba už hľadať, ktorý deň vyhlásiť za sviatok na Slovensku, aby sme na Čechov nedoplácali. Spásonosne sa prejavil F. Mikloško, ktorý navrhol za deň pracovného pokoja sviatok Všetkých svätých. No a to bol koniec spoločného gulečníka v rámci federácie. Kontra, rekontra. Mariáš ako vyšitý.
Potom prišlo samostatné Slovensko, ale ešte predtým bývalí komunisti z SDĽ presadili sviatok Slovenského národného povstania (29- august) len z dôvodu, aby Slováci pri budovaní svojho štátu nenadviazali na celú svoju históriu, ale len na tú, ktorú oni považovali za nosnú pre budúcnosť Slovenskej republiky. Ako doplnok tohto návrhu bol vyhlásený 1. september za Deň Ústavy. Keďže z „bohatého“ sa ľahko rozdáva, prišiel nápad urobiť deň pracovného pokoja na Slovensku aj z Veľkého piatka. Tento deň však nikdy nebol sviatkom, keďže obyčajne sa utrpenie neoslavuje, ale pripomína. Zdôvodnenie, že je to najväčší evanjelický sviatok je síce pravdivé, ale aj tam platí predchádzajúca veta. Nakoniec niekto prišiel s nápadom, aby bol sviatok aj z 24. decembra, teda zo Štedrého dňa. Dôvodilo sa, že v ten deň aj tak málokto riadne pracuje. Zabudlo sa však, že sú nepretržité prevádzky, ktoré pracovnú silu v daný deň poriadne zdražilo.
Nakoniec čerešnička na torte. Darmo sa v Bojniciach rozčuľujú, darmo chce proti tomu zvolávať jeden neborák (alebo dvaja) generálny štrajk. Tento sviatok totiž vznikol v čechoslovakistických kuchyniach, ktoré aj formou sviatkov chceli synchronizovať rytmus života na Slovensku s tým českým. Pôvodne sa usilovali o vyhlásenie za sviatok 28. október ako Deň vzniku Československej republiky (podotýkam tej českej, bez spojovníka). Na Slovensku však Česko-Slovensko vzniklo až Deklaráciou slovenského národa 30. októbra 1918. Na to však skalní, vtedy už v ofsajde neboli ochotní pristúpiť. Preto si ako náhradný termín zvolili 17. november, čo bolo ešte nezmyselnejšie ako ich 28. október. Predsa na Slovensku sa začali udalosti 16., nie 17. novembra. Ale vysvetliť také niečo, že národ by si mal pripomínať udalosti, kde rozhodoval za seba sám, nie kde rozhodovali zaň druhí, bola vec nemožná.
Tak sme sa dostali do stavu, keď z pôvodných 6 sviatkov s dňom pracovného pokoja sa nám stvorilo celkom 17 voľných dní. Už vtedy som upozorňoval, že stav je neúnosný a keďže pokladám štátny sviatok bez dňa pracovného pokoja za nezmyselný, navrhoval som, aby sa pripomínanie niektorých štátnych sviatkov presunulo na najbližší deň pracovného pokoja. Matovičova vláda však pristúpila k vytvoreniu sviatku bez dňa pracovného pokoja (28. október) a táto vláda v tomto trende pokračuje. Zrušila deň pracovného pokoja pri Dni ústavy a v terajších opatreniach v tomto trende pokračuje.
Myslím si, že štátny sviatok bez určeného dňa pracovného pokoja je nezmysel. To treba potom preklasifikovať na pamätný deň. Ale riešenie, keď sa slávenie štátneho sviatku presunie na najbližší deň pracovného pokoja, má svoju „pridanú hodnotu“. Napr. pri pripomínaní si vyhlásenia Česko-Slovenska a rovnako pri pripomínaní si Dňa boja za demokraciu by takéto riešenie mohlo uspokojiť aj tých, čo sú za 28. október i tých čo sú za 30. október, resp. 16. november a 17. november. Rovnako by bolo treba určiť, ktorú nedeľu sa bude sláviť sviatok Deň Ústavy. Pri troche dobrej vôli by sa mnohé dalo vyriešiť. Nezdá sa mi však správne, keď sa z trónu zosadí Patrónka Slovenska. Je to tak trochu populistické. Za vhodnejší deň pokladám Všetkých svätých (ale neviem, či na budúci rok nepripadá na voľný deň).
(Status na FB, 25. septembra 2025)
