Anton Hrnko: Des

Pred pár dňami som zaregistroval, že – ak si dobre pamätám – medzinárodne ocenená „investigatívna“ novinárka M. Tódová sa blysla výrokom, že postavenie komunity LGBTI u nás je podobné ako postavenie Židov za fašizmu. Keď som to videl, skoro mi oči z jamôk vypadli. To hádam nie, bleslo mi hlavou. Kam až môže siahať zaslepená nenávisť pomýleného aktivistu voči svojmu národu, štátu a zdravému rozumu, že je schopný takéto niečo zo seba dostať?

Chcel som na to reagovať, avšak nemal som na to aktuálne čas, tak som si pomyslel, že to nie je zajac, že sa bude dať zareagovať aj neskôr. Keď som včera hľadal uvedenú informáciu o vyjadrení onej novinárky, nijako som ju nemohol nájsť. Až som zapochyboval o tom, či som to skutočne čítal, alebo sa mi to iba zdalo. Až neskôr som našiel niekoľko reakcií na spomínaný výrok, takže napriek jeho odstráneniu z očí verejnosti musím, žiaľ, konštatovať, že bol autentický!

Možno sa niekomu budú zdať moje závery prehnané, ale vyjadrenia pani Tódovej považujem za najhanebnejšie výroky posledných čias, ktoré by sa nemali rozplynúť do stratena. Jednak sú hrubou urážkou konzervatívnej časti slovenskej spoločnosti, ktorá už dávno akceptovala fakt, že môžu byť ľudia biologicky posunutí od normálu a že ich ľudsky treba chápať. Čo však konzervatívni ľudia odmietajú, je inštrumentalizácia tohto problému a presadzovanie ideológie genderizmu, ktorá je v príkrom rozpore s hodnotami tradičnej spoločnosti a požaduje práva, ktoré boli ustanovené nie preto, že sa ľudia majú radi, ale preto, že zabezpečujú prirodzenú reprodukciu spoločnosti. Rodina nie je a historicky nikdy nebol chránená z dôvodov „lásky“ medzi partnermi, ale preto, že to je jediné prirodzené prostredie, v ktorom môže vyrásť zdravá nová generácia. Preto považovať za niečo „fašistické“ odpor proti snahám zvrátiť tisícročiami osvedčený systém organizácie spoločnosti, je amorálne a nehumánne.

Z druhej strany výroky považujem za neuveriteľne zľahčovanie diania v rokoch druhej svetovej vojny. Ľudia nemajú autopsiu (osobnú skúsenosť) s rokmi vojny. Nevedia z vlastného poznania, ako sa vtedajšie európske spoločnosti správali k Židom, aké formy mala vtedajšia diskriminácia, kam tá diskriminácia viedla a kde skončila. Ak im niekto predkladá, že to bolo niečo podobné ako sú dnešné spory o práva, podľa môjho názoru o nadpráva, ľudí so zmenenou sexuálnou orientáciou, môže v nich vyvolať dojem, že však to nebolo až také zlé! Preto pokladám vyjadrenia M. Tódovej za priame popieranie a zľahčovanie holokaustu. Čudujem sa preto, že nezaznelo vyjadrenie predstaviteľov ŽNO a že sa na to nepozrela prokuratúra. Alebo žeby existovali u nás „indické kravy“, ktoré môžu všetko? A všímať si treba len tých z radov nevyvolených?

(Status na FB, 11. júna 2026)