Asi sa obracajú v hrobe. Teda tí praví umelci, vďaka ktorým vznikli perly slovenskej kinematografie. Všetci scenáristi, režiséri, herci, kameramani a ostatní, ktorí zaujali, pobavili a dojali takými filmami, ako bola napríklad Tisícročná včela, Senzi mama, Medená veža, Orlie pierko… A Slnko v sieti. Apropo, naozaj šikovne ukradnuté logo výnimočného filmu organizátormi podujatia, na ktorom sa každý rok odovzdávajú ocenenia najlepším z oblasti slovenskej kinematografie. Priam najlepším z najlepších. Naozaj? Aktuálny ročník bol skôr o rozdávaní cien po kamarátskej linke.
Je to taký obyčajný špinavý deal, ako hovoria Američania. Po slovensky – ty mne, ja tebe a naopak. A tak sa stalo , že spokojní zo slávnostného aktu odchádzali najmä producenti a tvorcovia „skvostného kultúrneho počinu“ Miki o mnohonásobnom vrahovi a najchýrnejšom slovenskom mafiánovi, ktorý sa svojou povesťou dokázal za pár rokov „vypracovať“ až na úroveň talianskej mafie. Možno profesionálne urobený film, ale s nemorálnym podtextom, ktorý nikomu zrazu nevadí. Sme jednotka. Nikde na svete ešte nenatočili film o žijúcom viacnásobnom vrahovi, Slovensko to však dokázalo. Dokonca prikrášlilo darebákovi životopis a posunulo ho do pozície takmer hrdinu. A tak s hrdosťou vyšli na pódium jeho stvoritelia, teda toho filmu, a s dojatím a pietou (dobre zahranými emóciami) prijímali potlesk publika, kde sedeli hlavne ich minulí, súčasní a možno aj budúci kolegovia od fachu. Ono sa to stalo módou vytvoriť tradíciu podobných podujatí, aby sa mohli všetci navzájom potľapkávať a presviedčať sa navzájom, akí sú úžasní, skvelí a jedineční. No svet by asi prestal normálne fungovať, bez ich „kultúrneho“ príspevku by doslova skolaboval.
Celý ročník ukradli progresívci a liberárne aj porozdávali ceny. Mimochodom, nominovaný bol i propagandistický filmový počin Prezidentka o Čaputovej a cenu útechy si odniesol Madl, ktorý so svojím filmom Vlny neprerazil doma a inde v zahraničí dno úspechu českej kinematografie. Dôvody (okrem tých politických) sú jasné. Čo ak si tento pán režisér bude nabudúce pre ďalší svoj projekt hľadať hercov, kameramanov… Ja tebe, ty mne, pekne po bratsky. Že pani Pauhofová…? A tak sa z prestížnych kultúrnych podujatí stávajú príležitosti pre uspokojenie stavu osobného konta a najmä povestného ega hercov, herečiek, ale aj scenáristov a producentov. Že pani Mistríková a pani Hrycová…? Premrhaná šanca pre status skutočne kvalitnej umeleckej ceny. Nie prestížna akcia hodná záujmu celej spoločnosti, iba „prachobyčajný“ priestor na recyklovanú spokojnosť tých istých ľudí s malými obmenami. Raz tlieskaš ty mne, potom budem zase ja tebe, keď budeš stáť na pódiu a tváriť sa, ako by si prešiel po oskarovom koberci alebo vyhral Hviezdne vojny.
(Status na FB, 18. apríla 2025)
