Zomrel Vitalij Čurkin

curkin.jpgV New Yorku 20. februára 2017 náhle zomrel po srdcovom záchvate ruský diplomat – stály predstaviteľ a vedúci misie Ruskej federácie pri OSN Vitalij Čurkin, ktorý bol v tejto funkcii od apríla 2006. Svetoznámym sa stal najmä svojim zanieteným, rozhodným, ale vysoko profesionálnym vystupovaním na rokovaniach Bezpečnostnej rady OSN v rokoch, kedy ruská diplomacia výrazne zaktivizovala svoje pôsobenie a začalo sa protirečivo, ťažko, pomaly, ale nezvratne presadzovať nové multipolárne usporiadanie svetovej politiky.

Možno povedať, že V. Čurkin svojimi skúsenosťami, nasadením i obratnosťou v činnosti v OSN nezastupiteľným dielom prispel k obom procesom. Najmä od čias vypuknutia kríz v Sýrii a na Ukrajine vo svetových médiách patril k najčastejšie spomínaným ruským diplomatom, na ktorého vyjadrenia sa čakalo, sledovali sa so zvýšenou pozornosťou a venovalo sa im mnoho komentárov i analýz.

Dôstojný partner aj protivník
 

Skon V. Čurkina vyvolal nezvyčajnú vlnu reakcií oficiálneho i osobného charakteru od mnohých predstaviteľov svetovej diplomacie a politiky. Nešlo len o štáty, ktoré s Moskvou udržiavajú priateľské vzťahy, ale aj o tie, ktoré s RF a jej stálym predstaviteľom pri OSN viedli do poslednej chvíle ostré spory.

Spomenieme len dve dámy – diplomatky z USA. S. Riceová, ktorá bola stálou predstaviteľkou USA v OSN v prvom období výkonu funkcie prezidenta B. Obamu (2009 – 2013) o ňom napísala: „Vitalij patril k najvplyvnejším v OSN. Múdry, zanietený, vysoko efektívny, s veľkým zmyslom pre humor. Bol dôstojným protivníkom, ale vždy zostával kamarátom.“ S. Powerová, ktorá nastúpila po S. Riceovej v  rokoch 2013 – 2017 a pri diskusiách s V. Čurkinom hnala veci niekedy na ostrie noža, ho nazvala „maestrom“ diplomacie.

Okrem smútku a žiaľu nad jeho odchodom zo sveta, všetci, ktorí naňho spomínajú, vzdávajú úctu a obdiv jeho osobným, ale predovšetkým odborným kvalitám, ktoré ako diplomat prakticky každodenne preukazoval na fóre, kde sa riešia najzložitejšie, najvýznamnejšie a najdramatickejšie otázky svetovej bezpečnosti i politiky. Pôsobenie V. Čurkina však nie je spojené len s ruskou diplomaciou, ale má aj nadnárodný (nadštátny) charakter a súvisí  s revitalizáciou možností využívania OSN a jej Bezpečnostnej rady pri riešení problémov svetovej politiky a bezpečnosti. Napriek všetkým problémom, ktoré sú s pôsobením OSN v súčasnosti spojené, V. Čurkin svojimi aktivitami a celou váhou svojej osobnosti dokazoval, že táto inštitúcia je nenahraditeľná aj v 21. storočí.

Hold práci a životu V. Čurkina vzdali, samozrejme, ruskí štátnici, politici, súčasní i bývali diplomati a iné osobnosti na čele s prezidentom V. Putinom, ktorí vysoko ocenili jeho prácu v prospech RF. Veľkú pozornosť mu venovali aj ruské médiá. Označovali ho za jednu z najvýraznejších (najsilnejších) postáv súčasnej ruskej diplomacie, ktorého odchod je nenahraditeľnou stratou pre štát i svet.

Diplomat, ktorý rozumel nastávajúcim časom
 

Vitalij Ivanovič Čurkin sa narodil 21. februára 1952 (zomrel deň pred dovŕšením 65. roku svojho života) v Moskve v rodine leteckého inžiniera konštruktéra. Chodil do školy s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka. V roku 1974 absolvoval MGIMO (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov) a potom začal pracovať na MZV ZSSR.

Patril ku generácii skúsených ruských diplomatov, ktorí svoju kariéru začínali ešte v časoch, keď na čele ministerstva stál legendárny Andrej Gromyko, ktorý túto funkciu vykonával v rokoch 1957 – 1985, teda zhruba dve tretiny doby, mediálno-politicky označovanej za studenú vojnu. Pre zaujímavosť doplníme, že A. Gromyko bol od apríla 1946 do mája 1948 prvým stálym predstaviteľom ZSSR v OSN. Túto funkciu za RF vykonával od júla 1994 do júla 2004 súčasný minister zahraničných vecí RF S. Lavrov.

Po nástupe na ministerstvo do roku 1979 pracoval V. Čurkin na tlmočníckom oddelení MZV ZSSR (ovládal anglický, francúzsky a mongolský jazyk). Zúčastňoval sa na tlmočení rozhovorov SALT II v Ženeve.

Od roku 1979 pôsobil na oddelení USA MZV ZSSR a neskôr bol druhým a prvým tajomníkom na veľvyslanectve ZSSR v USA a vykonával aj funkciu tlačového tajomníka. Už vtedy sa ukázalo, že ide o človeka, ktorý rozumie nastávajúcim časom. Ako prvý začal vystupovať na rôznych amerických televíznych kanáloch a jeho spolupracovníci z týchto čias ho označovali za priekopníka v oblasti komunikácii s médiami v štáte pôsobenia.

V rokoch 1987 – 1989 pracoval na medzinárodnom oddelení ÚV KSSZ. V roku 1989 sa stal  tlačovým tajomníkom ministra zahraničných vecí ZSSR a v rokoch 1990 – 1992 viedol Správu informácií MZV ZSSR a po jeho zániku pokračoval v rovnakej funkcii na MZV RF.

Jeho spolužiakom na MGIMO bol aj prvý minister zahraničných vecí RF A. Kozyrev (1991 – 1996), ktorý sa stal symbolom presadzovania západnej, liberálnej orientácie ruskej zahraničnej politiky, poplatnej najhorším atribútom jeľcinovského obdobia, vedúceho Rusko do slepej uličky chaosu a hrozby samodeštrukcie a tým ohrozujúcej aj stabilitu vo svete. V. Čurkin bol zanieteným vlastencom, ktorý obetavo pracoval v prospech naplnenia národných záujmov RF a posilňovania jej postavenia vo svetovej politike.

Podiel na vytváraní multipolárneho sveta
 

Jedným z tých, ktorí stáli na začiatku „prelamovania“ tejto nebezpečnej cesty ruskej politiky a diplomacie, bol ďalší veľký predstaviteľ ruskej diplomacie – J. Primakov, popredný svetový odborník na blízkovýchodnú problematiku. V rokoch 1991 – 1996 bol prvým riaditeľom Služby vonkajšej rozviedky, 1996 – 1998 ministrom zahraničných vecí a v rokoch 1998 – 1999, ale len krátko – osem mesiacov aj predsedom vlády RF.

K menu J. Primakova sa okrem úsilia o vytvorenie multipolárneho usporiadania moci vo svetovej politike v jej dejinách viaže aj obrat nad Atlantikom. Pri lete na návštevu USA mu viceprezident USA A. Gore zavolal, že Washington so spojencami z NATO začína bombardovať „malú“ Juhosláviu, po čom prikázal obrátiť lietadlo a vrátiť sa späť do Moskvy. Išlo síce len o gesto, ale predsa sa prvýkrát rozhodne ukázalo, že Moskva zásadne nesúhlasí s tým, čo sa deje nielen na Balkáne, ale aj vo svete.  

V tom čase začala stúpať aj hviezda V. Čurkina, ktorý svojou mnohostrannou a premyslenou činnosťou tiež vložil veľký diel do vytvárania multipolárneho sveta. V čase, keď bol ruským ministrom zahraničia A. Kozyrev, vykonával síce V. Čurkin funkciu jeho námestníka (1992 –  1994), ale nemal dosť priestoru ani možností pre napĺňanie svojich predstáv o ruskej diplomacii. V tomto období bol aj zvláštnym predstaviteľom prezidenta RF pre Balkán. Okrem iného navrhol, aby Moskva vyslala do Sarajeva prápor vojakov, ktorý by robil zrejmými záujmy RF na Balkáne.

Po odchode z funkcie námestníka ministra, s výnimkou rokov 2003 – 2006, keď na ministerstve zastával pozíciu veľvyslanca s osobitným určením, pôsobil na Západe. Vymenovali ho za veľvyslanca v Belgicku (1994 – 1998), kde bol aj stálym predstaviteľom RF pri NATO. Neskôr pôsobil ako veľvyslanec v Kanade (1998 – 2003). Svoju bezpochyby zaujímavú a náročnú profesionálnu dráhu predovšetkým v podmienkach diplomacie po rozpade bipolarity neočakávane kruto zakončil v New Yorku.  

Možno dodať, že podľa niektorých mediálnych informácií A. Kozyrev, ale aj viacerí západní, najmä americkí diplomati vraj V. Čurkina nemali radi aj preto, že sa „stretol“ s V. Leninom. Síce bolo to len „virtuálne“, keď ako jedenásť- a trinásťročný hral v dvoch filmoch o ňom. Časť ľudí, ktorí ho poznali, zas naopak tvrdí, že svoj umelecký talent vedel využiť pri rôznych príležitostiach a situáciách aj v diplomacii.

Symbol diplomata vlastenca
 

Svetová diplomacia do svojich análov zapíše V. Čurkina ako veľkú postavu multilaterálnej diplomacie, ktorej význam v našom storočí a v podmienkach vytvárajúceho sa multipolárneho sveta bude narastať. A okrem toho svetová diplomacia reálne funguje len tak a vtedy, ak sa aj najväčší súperi ctia, aj kvôli tomu, ako odhodlane a šikovne presadzujú záujmy svojich štátov a vedia pri tom uznať aj kvality protivníka či dokonca i nepriateľa.

V. Čurkin bol profesionálom, ktorý svojim protivníkom často spôsoboval hlavy bôľ, ale vždy vystupoval taktne a premyslene, v súlade s písanými i nepísanými zásadami diplomacie. Stal sa symbolom diplomata vlastenca, človeka, ktorý v rámci OSN zastával a presadzoval záujmy Ruska, ktoré často mnohé predovšetkým západné štáty bez argumentov odmietali uznať či vôbec o nich diskutovať. O jeho veľkosti svedčí to, že sa nenechal zlomiť a neúnavne, opakovane vystupoval s dôvodmi a argumentmi a využíval svoj talent, ale aj cit pre diplomaciu i zmysel pre jemný humor a snažil sa hľadať riešenia v rámci multilaterálnych rokovaní.

Nemusíme automaticky súhlasiť s celým obsahom politiky, ktorú presadzoval. Vzdajme mu však úctu ako človeku, ktorý neúnavne hľadal riešenie dlho sa vytvárajúcich, vlečúcich sa problémov, nakopujúcich sa na seba na hlavnom fóre multilaterálnej diplomacie sveta – OSN a jej Bezpečnostnej rady. A tie problémy sa dajú riešiť len politickou cestou, na diplomatickom poli. A kto sa chce skutočne zapojiť do ich riešenia a dosiahnuť pri tom pokrok, výsledky a zlepšiť svet, nájde v odkaze V. Čurkina mnoho podnetov, v ktorých treba pokračovať a využívať ich.

Česť jeho pamiatke.  

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Foto: Italia all’ONU / Flickr

 

(Celkovo 2 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter