ZOMREL NÁRODNÝ UMELEC, PROF. OREST DUBAY

Dňa 2. októbra v podvečerných hodinách zomrel v Bratislave po ťažkej chorobe národný umelec, profesor, akademický maliar Orest Dubay, jedna z najvýznamnejších osobností pokrokového a moderného slovenského výtvarného umenia. Patril k príslušníkom výtvarnej Generácie 1919, ktorú formovala skutočnosť druhej svetovej vojny. Svojou tvorbou a organizačnou prácou pozoruhodne prispel k európskej úrovni a rozvoju, ale aj výrazným zmenám, angažovanosti a humanistickým hodnotám vývinu umeleckej kultúry na Slovensku, a to predovšetkým v oblasti grafickej tvorby a knižnej ilustrácie, ale aj voľnej maľby, resp. maliarskej a dekoratívnej tvorby v architektúre. Pôsobil vo viacerých významných funkciách vo výtvarných organizáciách a spolkoch, v niekdajšom Slovenskom fonde výtvarných umení i ako ako medzinárodne uznávaný výtvarný pedagóg. Narodil sa 15. augusta 1919 vo Veľkej Poľane, vo východoslovenskej obci pod Duklou. Orest Dubay žije v povedomí ako jedna z najznámejších, ba populárnych výtvarných osobností moderného slovenského výtvarného umenia. Výtvarne dozrieval pod vedením pedagógov prof. J. Mudrocha, M. Benku a M. Schurmanna (1939-43). V prvých rokoch po oslobodení aktívne pôsobil vo výtvarných spolkoch, najmä v Skupine 29. augusta, ktorá rozvíjala dobový odkaz a ideály Povstania, a v spolku grafikov Hollar. Orest Dubay si svoje nesporne svetoznáme umelecké meno získal už svojimi prvotinami, civilnými motívmi a lyrizmom voľnej grafickej tvorby, ale aj expresívnym a desivým vyjadrením vojnovej drámy a tokajíckej tragédie. Na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov začal pôsobiť ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK (1948) a na Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave od jej založenia v roku 1949 – na škole, ktorá odchovala viacero pozoruhodných výtvarníkov Európy. Vďaka Orestovi Dubayovi to vo veľkej miere platí aj o maliaroch, grafikoch a ilustrátoroch. V rokoch 1968 – 1971, v zložitom období národných dejín, pôsobil vo funkcii rektora Vysokej školy výtvarných umení. Meno a tvorba Oresta Dubaya sa spájajú s iniciatívami a hodnotami tvorby, ktoré sa inšpirovali zdrojmi života jednoduchého človeka a spormi vývinu civilizácie. Dielo tohto umelca vzišlo vo výraznej miere z bratislavských podnetov, z historizujúcich odkazov a ideálov odboja, z charakteristickej dubayovskej monumentality kompozícií rúk a symboliky slnka, z komponovanej ľudskej postavy, z nostalgie, z vitality a pocitovosti života ľudského rodu. Vyjadril étos povojnovej rodiacej sa demokracie života – spolu s typickými motívmi prírody, stromov, atribútmi citovosti, výstavby, symbolizmom a symbolmi tvorby miest, občianskeho civilizmu a moderného veku. Dubayovo dielo vznikalo na pozadí zložitých konfliktov a politizujúcich sporov niekdajších čias. Posolstvo tvorby O. Dubaya znamenalo kategorickosť humánnych, jednoduchých ľudských hodnôt. Známe sú však aj ďalšie dimenzie dubayovského diela – zakladateľské iniciatívy v ilustrátorskej tvorbe venovanej inšpirácii a témam boja proti fašizmu, ako aj dejové, historizujúce a žánrové grafické cykly. Ale najmä ten úchvatný, čiernobiely syntetizujúci, konštruktivistický grafický a motivický výraz. Pripomeňme plodné tvorivé kontakty a uznávanú autorskú a samozrejme aj pokrokovú pozíciu autora, ktorého rešpektujú v pomeroch modernej európskej grafiky. Tvorba O. Dubaya znamená tiež netradičný prielom a výtvarné kvality pri uplatňovaní sa výtvarného umenia v architektúre. Diela O. Dubaya sú početne zastúpené v zbierkach slovenských a českých galérií a múzeí a v súkromných zbierkach doma a v zahraničí (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, USA, Kanada, Rusko atď.). Diela, ktoré tvoria súčasť architektúry, sú osadené na Bratislavskom hrade, v Spišskej Novej Vsi, v Poprade, Prešove atď. Ilustroval diela Š. Žáryho, L. Novomeského, R. Jašíka, V. Mináča, M. Urbana, G. Flauberta, antológie slovenskej poézie atď.Z najvýznamnejších okamihov a udalostí životopisu Oresta Dubaya sa žiada vyzdvihnúť, že sa stal víťazom mnohých domácich i zahraničných výtvarných, grafických a maliarskych súťaží. V roku 1977 mu udelili čestný titul národný umelec. Ide o nesporne platný titul a o ocenenie jeho života a diela. V roku 1964 sa stal čestným členom L´Accademia delle arti del disegno vo Florencii a v roku 1972 čestným členom Accademia internazionale Tomasso Campanella v Ríme, kde za svoju tvorbu získal diplom so zlatou medailou. V roku 1977 mu udelili čestné uznanie na IBA v Lipsku. Umelecké ocenenie a uznanie si však získal najmä ako autor viacerých grafických cyklov, na báze ktorých už od konca štyridsiatych rokov 20. storočia evokoval a vyjadril desivý prízrak a odkaz druhej svetovej vojny a neskôr ideály a hodnoty života, obnovu a súžitie civilizácie, kvality a nádeje života a ľudského rodu. V roku 1989 venoval rozsiahly súbor svojich diel Vlastivednému múzeu v Humennom. V nedávnom období sa angažoval ako čestný predseda renomoranéhoho Klubu výtvarných umelcov a teoretikov, ktorý rozvíja svoje domáce a medzinárodné výstavné aktivity najmä na báze odkazu protifašistických tradícií. Umelecký život Slovenska v zosnulom stráca významný pilier formovania vlastných mravných hodnôt a umeleckých tradícií. Skutočne nám bude chýbať. Autor je predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov

(Celkovo 18 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter