Ochrana prírodného dedičstva sa na Slovensku stala naozaj horúcou témou až po veternej kalamite, ktorá postihla predovšetkým Vysoké Tatry. Od kalamity je aj verejnosť svedkom konfliktu medzi tradičným lesníckym prístupom a prístupom, ktorý presadzujú mimovládne organizácie, laickí i odborní ochranári, niektorí lesníci a aj mnohí vedci. Z prevažnej väčšiny plochy postihnutej kalamitou bolo polomové drevo odstránené. Ochranári trvali ponechať na samovývoj len osem percent, do ktorých je zahrnutá Tichá a Kôprová dolina. Spor vyvrcholil vo chvíli, keď lesníci presadzovali zásah aj do týchto posledných ôsmich percent.
V súvislosti s „bojom s lykožrútom“ sa dokonca realizovali celoplošné postreky Nízkych Tatier a vynaložili sa na to nemalé prostriedky. Verejnosť sa k týmto informáciám ale nedostáva ľahko a postreky národných parkov sa opäť odôvodňujú ako nevyhnutné a dokonca aj ako zdravotne nezávadné pre človeka aj pre celý ekosystém.
Aký má dnes dopad vyťaženie väčšiny polomového dreva v okolí Tichej a Kôprovej doliny na faunu a flóru? Čo sa zmenilo?
