Zmeny zachytia väčšinu z nás skôr, ako nám to bude milé

Táto výnimočná kniha sa zaoberá nie príliš vzdialenou budúcnosťou. Nastupujúca zmena civilizačnej paradigmy  sa označuje rôznym spôsobom:  podľa Fritjofa Capru ide o  bod obratu (kľúčovej zmeny), Karl Jaspers inšpiruje k úvahám o  „tretej  osovej dobe“, mantrou najbližšej budúcnosti je „singularita“.  Autori pochopili, že štvrtá priemyselná revolúcia je piatou spoločensko-ekonomickou revolúciou. Nejde iba o nejaký posun ako od parného stroja k elektromotoru, ale o zmenu civilizačného modelu, ktorá má nielen pozitívne, ale aj negatívne dimenzie, „ktoré zatiaľ «alogickosť» ľudskej spoločnosti obsahuje“. Proces globalizácie vytvára globálny planetárny trh, globálne siete investorov, predovšetkým však systém transnacionálnych korporácií (TNK), využívajúcich vhodné podmienky a danosti v jednotlivých častiach planéty, ktorých úloha extrémne narastá.

stanek_ivanova.pngp._stanek.jpg
Peter Staněk na prezentácii publikácie 23. 6. 2016 v Inštitúte ASA.

Peter Staněk, Pavlína Ivanová: Štvrtá priemyselná revolúcia a piaty civilizačný zlom. Nakladateľstvo Elita, Bratislava 2016.

Záznam z prezentácie knihy na OTV

Každá radikálna transformácia vyvoláva disproporcie, má víťazov a porazených. Prvú priemyselnú revolúciu v Anglicku brilantne popísal K. Polanyi: hoci trvala takmer storočie, mala drastické sociálne dôsledky. Keď to isté chcel stihnúť Stalin za desať rokov, disproporcie boli extrémne a spôsoby ich riešenia oveľa drastickejšie (vrátane tragickej kolektivizácie poľnohospodárstva). Rusko dodnes nepredstavuje jednu z najvyspelejších priemyselných krajín, pretože sa orientuje na export surovín a je od neho závislé. Vyhýbať sa radikálnym zmenám kupovaním času, ako to robia politici, je krátkozraké. Hra na čierneho Petra môže z krátkodobého hľadiska zachovať status quo, ale smerom do budúcnosti sa zvyšujú kolaterálne straty transformácie, ktorá môže nadobudnúť povahu vojny.

Filozofi poznajú termín metanoia (zmena myslenia, obrátenie).  Ak máme aspoň čiastočne pochopiť rozsah transformácie, ktorej podnetom je štvrtá priemyselná revolúcia, potrebujeme zásadnú  zmenu myslenia. Jednoducho preto, že zaužívané schémy, ktoré sa v minulosti osvedčili pri riešení krízovej dynamiky – známe ako „kreatívna deštrukcia“ (Schumpeter) – jednoducho nefungujú. Nielen  biosféra, ale aj svetová ekonomika predstavuje systém extrémne vychýlený z rovnováhy. Na rozdiel od štandardnej ekonomickej literatúry autori zohľadňujú a organicky začlenili ako súčasť rizík transformácie aj faktory prírodného prostredia, ako sú nárast teploty, hospodárenie s vodou, surovinami a recykláciou, optimalizovanie energetickej štruktúry poľnohospodárstva atď. Frakovanie ropných pieskov a plynu je ekologicky neprijateľné.

Ako je známe, Habermasov „pozdný kapitalizmus“  preukázal značnú flexibilitu, ktorá zhatila predstavy revolucionárov devätnásteho storočia o skorej socialistickej revolúcii; k radikálnej  transformácii dochádza nie na počiatku dvadsiateho, ale až dvadsiateho prvého storočia. Premena vedy na bezprostrednú výrobnú silu, čo je podmienkou znalostnej spoločnosti, mala za následok oddelenie finančných tokov od reálnej ekonomiky. Nejaký čas to celkom dobre fungovalo, podarilo sa zvládnuť veľkú depresiu tridsiatych rokov minulého storočia. Samotný kapitál sa stal rozhodujúcou komoditou. Lohoff a Trenkle uvádzajú, že špekulácie a štátne zadlženie nie sú primárnou príčinou krízy. Hoci kríza sa začala na finančných trhoch, jej príčiny sú hlbšie. Každý vyrobený tovar reprezentuje hodnotu čoraz menej a menej. Nemeckí ekonómovia argumentujú logikou „inverted capital“ teda akumuláciou fiktívneho kapitálu, lebo živá práca je od tretej priemyselnej revolúcie (automatizácia) bezcenná. Klesajúca miera zisku v reálnej ekonomike (Marx mal pravdu) vedie k investíciám na finančných trhoch, pričom ide jednak o pôžičky, jednak o finančné transakcie. Pretože kapitál, ktorý sa neinvestuje, stráca hodnotu, dochádza k akumulácii kapitálu na finančných trhoch. Táto akumulácia je iná ako pri investíciách do reálnej ekonomiky, ide o hodnotu, ktorá má byť vyprodukovaná v budúcnosti, časť produkcie na báze fiktívneho kapitálu vlastne znamená užívať budúce hodnoty. Toto  sa skrýva za neoliberalizmom. Často zmieňovaná chamtivosť, ľudovo povedané nenažranosť bankárov a investorov, predstavuje iba epifenomén.

Nouriel Roubini dospel k uzáveru, že porazeným treba kompenzovať ich straty, aby mali subjektívny pocit, že patria medzi víťazov. Staněk a Ivanová poukazujú na to, že prevažná väčšina populácie, závislá na pracovných príjmoch, sa schudobnením dostáva do bezvýchodiskovej situácie. Napriek tomu, že „zdieľanie“ a digitalizácia služieb znamená výrazný pokles ceny týchto služieb. Odpadá klasická spoločenská deľba práce, radikálnym spôsobom sa stiera rozdiel medzi virtuálnym a reálnym vlastníctvom. Digitalizácia ekonomiky môže radikálnym spôsobom zmeniť pohľad na vlastnú štruktúru vlastníctva a z toho vyplývajúcu potrebu finančného vlastníctva, t. j. príjmov umožňujúcich realizáciu vecného vlastníctva. Spoločnosť sa čoraz viac a viac transformuje do spoločnosti symbolu, pod čím sa rozumie vlastnenie niečoho, čo sa dá virtuálne zobraziť. Symbolom statusu sa stáva výška sumy na elektronickom bankovom účte. V bohatých spoločnostiach existuje obrovské množstvo ľudí, ktorí nemajú ani zdravotné poistenie, ani dostupnosť vzdelávania, ani pracovné príjmy či majetok. Nemožnosť zmeny sociálneho postavenia vytvára obrovské sociálne pnutie. Riziko spočíva v tom, že nové technológie môžu byť aplikované spôsobom, ktorý tieto tendencie posilňuje.

Autori majú pravdu, že technokraticky orientovaní futurológovia sa zásadne mýlia, keď si predstavujú, že celá planéta je z hľadiska civilizačného a etnického zloženia homogénna. Lenže implantácia identických technológií štvrtej priemyselnej revolúcie a očakávania s nimi spojené závisia na jednotlivých civilizačných okruhoch. Neoliberálna globalizácia má povýšiť obchodné záujmy nad národnú a štátnu úroveň. Prijatie spotrebiteľského konzumného správania vo všetkých krajinách malo vytvoriť homogénny a štandardizovaný spotrebiteľský planetárny trh, čím by bola zásadne posilnená pozícia TNK. To však narazilo na iné civilizačné modely. Ako problematické sa javí vytvorenie nadnárodnej masy spotrebiteľov vzhľadom na špecifiká jednotlivých národov v Európe.  V USA prevažná väčšina populácie dáva prednosť ekonomickým aspektom a zarábaniu, v Európe napriek snahám USA ostáva prioritou voľný čas, kvalita života a pod.  Pritom nastáva pod vedením Západu druhá etapa – supraintegrácia, vytváranie obchodných zoskupení. Jednotný tlak na ostatné civilizačné okruhy alebo aspoň ich potlačenie  zatiaľ nebolo úspešné.  Na integráciu integrovaných v podobe snahy o presadenie dohody TTIP nie je v monografii jednoznačná odpoveď, nachádza sa tam však dostatok argumentov nielen pre, lež aj proti ďalšej homogenizácii, ide o faktory, ktoré spomaľujú proces integrácie. Správne sa poukazuje,  že štvrtá priemyselná revolúcia pôsobí ako katalyzátor na elimináciu určitých národných špecifík, ale varuje, že  podceňovanie odlišností  – historických a kultúrnych špecifík – prináša riziká. V jednotlivých civilizačných okruhoch naozaj táto revolúcia bude pravdepodobne mať veľmi odlišné implikácie a dopady. Úspora pracovníkov je v euro-americkom okruhu zvyšovaním efektívnosti, pri populačnom raste v arabských krajinách je katastrofou. Obrovská miera frustrácie spôsobuje zvýšenie migračných tlakov. Ide o spojité nádoby, ak si myslíme, že sme vyhrali, ak svoje problémy riešime na úkor druhých, tieto sa nám vracajú v podobe sociálnych a kultúrnych rizík prijímania migrantov. Na príklade Francúzska a Nemecka  Staněk a Ivanová uvádzajú, že integrácia prisťahovalcov bola a je neúspešná. Obrovské finančné prostriedky presúvané na migrantov spolu s nárastom nezamestnanosti vyplývajúce z technologickej revolúcie môžu navodiť situáciu podobnú kríze v rokoch 1929 – 1933.

Oceňujem, že autori upozorňujú na  pôvodnú funkciu ekonómie – starostlivosť o fungovanie spoločnosti. Zvyčajne to pripomínajú filozofi odvolávajúc sa na Aristotela, dobre padne, ak uznávaný ekonóm hovorí o potrebe zmeny vzťahu ekonómie a spoločnosti. V novej paradigme technológie nahradzujúce spoločenskú deľbu práce na jednej strane umožňuje výrazné priblíženie výroby požiadavkám spotrebiteľov, na druhej strane spotrebitelia sú vnútorne polarizovaní z hľadiska finančnej sily, bohatstva a zdrojov. Spotreba úzkej elity najbohatších nemôže byť dostatočná na udržanie produkčných kapacít. Náklady a ceny sa dajú optimalizovať, aby sa dosiahla vysoká miera zisku. Lenže ziskovosť sa stáva iracionálnym fenoménom. Zisk znamená minimalizáciu nákladov, vedie k zmrazeniu miezd alebo znižovaniu podielu ľudskej práce. Tým sa zvyšuje počet tých, ktorí nebudú mať na spotrebu. Takže tvrdá ziskovosť paradoxne zmenšuje počet producentov ako aj budúcich užívateľov vyrábaného. Na jednej strane individualizovaná produkcia, na druhej strane zmenšovanie počtu budúcich spotrebiteľov. Vytváranie suprakonkurencie znemožňuje, aby vyrábaná produkcia vyrábala spotrebu, čo je podmienkou fungovania  konzumnej spoločnosti. J. Stiglitz pozná súvislosti, keď tvrdí, že TTIP prinesie zhoršenie súčasnej situácie. V kontexte produkcie spotreby je zaujímavé donedávna nemysliteľné prerozdeľovanie na základe princípu solidarity, nie zásluhovosti.

Autori postrehli a argumentujú, že rozvoj nových technológií vedie k zmene chápania faktorov priestoru a času. Priestor nie je obmedzovaný národnými hranicami, virtuálne technológie sa realizujú na globálnom planetárnom trhu. Faktor času významným spôsobom mení vzťah medzi definovaním spotreby a jej reálnym pokrytím. Navyše sa mení úloha jednotlivca v novokoncipovanej spoločnosti. Rozhodujúcim aspektom úspešnosti na trhu práce sa stane kreativita myslenia. Technológie teda nielen že menia  výrobu, ale stávajú sa predovšetkým nástrojom  na zmenu fungovania celej spoločnosti. Rýchlosť impaktu týchto zmien bude rýchlejšia, ako je nám milé (titulok recenzie). Stret kultúr však bude pokračovať. Štát bude mať nedostatok finančných zdrojov pre dôchodcov, penzijné schémy sú „z ríše snov“, čím sa dostane do konfliktu so zabezpečením financií pre migrantov.  Generácia Y, pre ktorú je charakteristický nárast individualizmu, priorita zážitkov pred vlastníctvom, bude oveľa menej odolná voči majetkovým a finančným otrasom, nebude si vytvárať  úspory ako finančný bezpečnostný vankúš. Nová spoločnosť bude oveľa viac segmentovaná (výrazne individualistická vrstva mladej generácie žijúca vo virtuálnom svete) na rozdiel od solidárnejšej a homogénnejšej starnúcej populácie. Bude dochádzať aj k posilňovaniu vnútorne kontroverzných pnutí pod povrchom spoločnosti, ďalším zdrojom problémov budú migranti.

Termín alogickosť ľudskej spoločnosti (Staněk, Ivanová) som úmyselne v prvom odseku dal do úvodzoviek. Zmeny tradičného modelu, ktorý bol založený na medzigeneračnej kontinuite a solidarite, demontáž sociálnych výhod a zlyhávanie štátu spolu s kriminalitou a terorizmom budú vytvárať nebezpečný mix. Všetky tieto skutočnosti nemusia vôbec predstavovať len pozitívny posun, ako si myslia niektorí autori (R. Kurzweil a ďalší), prípadne posun smerom k civilizácii kyborgov či ku kombinácii umelej inteligencie a človeka. To sa zdá byť „logické“. Autori však kladú celkom rozumné a zásadné otázky. Aká bude náplň života prevažnej väčšiny populácie? Ako sa bude orientovať civilizačný model z dnešnej roviny solidarity do roviny segmentácie a rozčlenenia? Bude dochádzať k vzájomnému miešaniu civilizačných modelov v rámci multikulturality alebo k vyhroteniu vzájomnej nekompatibility, pričom migrantské vlny implantujú odlišné modely na euro-americké teritórium? Súčasný vývoj je založený na úspore času, čo však ľudia urobia s takto získaným bonusom? (Sledovanie interaktívnej televízie alebo niečoho iného?)

Minimálny rozsah redakčných zásahov  do textu zdôvodnil vydavateľ snahou zachovať jeho autentický prednáškový charakter. To však neospravedlňuje preklepy a štylistické nedostatky, ktoré mali byť odstránené.

(Celkovo 6 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter