Zmenšovanie nerovností – úloha ľavice

Fabian Review: Tretiu cestu ste charakterizovali rôznym spôsobom: ako čosi „siahajúce nad rámec ľavice a pravice“, ako „modernizujúcu sa ľavicu“, či ako „radikálny stred“. Čo to vlastne je?

Anthony Giddens: Tretia cesta je v podstate úsilie zdokonaliť stredoľavú politickú filozofiu, ktorá odpovedá na veľké zmeny v transformujúcom sa svete. My sme si vedomí, o aké zmeny v súčasnosti ide. Sú to globalizácia, rast novej ekonomiky založenej na vedomostiach a zmeny prebiehajúce v osobnom živote ľudí. Rovnako vieme, že klasické formy stredoľavej politiky a ich inštitúcie nie sú v tomto vynárajúcom sa svete účinné. Politika tretej cesty je pokračovaním dlhodobého vývoja sociálnodemokratického myslenia a tiež niekoľkých periód sociálnodemokratického revizionizmu. V súčasnosti uvažujeme o vytvorení dôstojnej spoločnosti s dobre fungujúcim trhovým hospodárstvom, v ktorej sa v dôsledku týchto síl zmení samotná trhová ekonomika.

Do akej miery „radikalizmus v strede“ podkopávajú volebné tlaky New Labour? Určite závisí od širokej podpory, ktorá vedie k politike kompromisu, bez ohľadu na radikálne zámery.

– V súčasnosti musia všetky stredoľavé strany získať širokú podporu popri štrukturálnych zmenách súvisiacich s rastom ekonomiky založenej na vedomostiach. S radikálnym úbytkom pracujúcej triedy (iba 16 percent obyvateľstva je manuálne pracujúcich) treba na takéto zmeny odpovedať a vytvoriť novú koalíciu podpory. Avšak príčina toho, prečo niekedy používam termín „radikálny stred“, je v tom, že neverím, že vám to nevyhnutne zabráni angažovať sa v radikálnej politike. Na rozdiel od toho, čo si množstvo ľudí myslí, súčasná labouristická vláda, ak bude pokračovať tak ako doteraz, bude presadzovať politiku prerozdeľovania vo väčšej miere, ako ktorákoľvek povojnová labouristická vláda. Podľa výpočtov London School of Economics, daňové zápočty pracujúcich rodín a iné inovácie by dnes mali vytrhnúť z chudoby približne dva milióny ľudí ročne a ďalšie tri milióny počas nasledujúcich piatich rokov, čo by znamenalo podstatnú transformáciu hospodárstva a spoločnosti.

Kritici tretej cesty tvrdia, že tá môže fungovať jedine v časoch prosperity. Ako potom bude tretia cesta reagovať na pokles ekonomiky?

– Tento pohľad je veľmi nesprávny. Ak aplikujete niektoré z kľúčových myšlienok tretej cesty, napríklad investovanie do kvalifikácie ľudí mimo trhu práce i v rámci trhu práce, dáte ľuďom šancu rozvíjať ich schopnosti počas celého života. V časoch recesie budete musieť do ľudí investovať ešte viac ako v čase prosperity, aby sa mohli prispôsobiť radu zmien, ktoré so sebou prinášajú nové technológie. Tretia cesta sa v takýchto situáciách uplatňuje ešte viac ako v súčasnosti.

Zdá sa však, že New Labour si nie je istá tým, ako reagovať na politické krízy v súlade s princípmi tretej cesty. Nedávne udalosti naznačujú, že vláda sa vracia k tradičným ľavicovým politickým riešeniam, napríklad v súvislosti s krízou výroby a finančnými injekciami do zdravotníctva.

– Každá vláda má povinnosť uľahčiť ľuďom situáciu, ktorú so sebou prináša priemyselná transformácia alebo kríza, keď z krátkodobej perspektívy treba pristúpiť k finančným injekciám do tej-ktorej firmy s cieľom obnoviť jej konkurencieschopnosť. Vo všeobecnosti musíme zaručiť, aby sa ľudia v danom regióne mohli prispôsobovať nevyhnutným pracovným zmenám v prípade, ak v dôsledku procesu technologických zmien stratí niektoré priemyselné odvetvie svoju konkurencieschopnosť. Tak či tak si myslím, že v takýchto prípadoch ide o relatívne krátkodobé odpovede na krízové situácie.

Kríza automobilového priemyslu odkryla najväčšiu slabosť tretej cesty: transformácia na novú ekonomiku prináša jasných víťazov a jasných porazených. Členské jadro Labour Party cíti odcudzenie voči celému procesu globalizácie a necíti sa ako súčasť novej politickej kultúry, ktorá akoby čoraz viac uchovávala „svetoobčana“uprostred Anglicka. Má im čo politika tretej cesty ponúknuť, alebo sú tieto skupiny obyvateľstva iba nevinnými obeťami obdobia zmien?

– Mnoho týchto zmien spájaných s ekonomikou založenou na vedomostiach má rušivý vplyv na životy ľudí a vytvára nerovnosti. Kľúčom je, ako ich zvládnete a odpoviete na ne. Krajiny, ktoré predtým prosperovali, no svoj sociálny systém nereformovali, alebo sa nezaoberali dôchodkovou politikou (ako napríklad Nemecko), sa dnes nachádzajú v situácii vysokej štrukturálnej nezamestnanosti, čo negatívne ovplyvňuje členské jadro strany. Jedine nový politický program má skutočnú šancu osloviť rôzne odvetvia hospodárstva a spoločnosti. Nebudete môcť prežiť alebo dostať sa do hlavného prúdu spoločnosti, ak nebudete vedieť produkovať potrebné schopnosti a vedomosti. V úsilí pomôcť ľuďom dosiahnuť tieto ciele môže veľkú úlohu zohrať vláda.

Je tretia cesta schopná znížiť nerovnosti v spoločnosti, alebo je vinná za mlčanie, keď ide o nerovnaké rozdelenie bohatstva a zväčšujúcu sa priepasť medzi Severom a Juhom?

– Znižovanie nerovností musí byť prvoradou témou stredoľavej politiky. Či už použijete termín tretia cesta alebo nie, tento cieľ bude vždy závisieť od redistribúcie prostredníctvom fiškálneho a sociálneho systému. Čo by však malo zaujímať stredoľavých politikov, nie je len formálna miera zdanenia, ale skutočná výška výberu daní. Tú neurčuje výška daní, ale výška platieb daní od ľudí a spojenie fiškálneho systému a ekonomickej prosperity. Novým významným prvkom zmeny starej ľavice na novú je väčšia citlivosť k spojeniu sociálnej a hospodárskej politiky. Niekedy je lepšie znížiť dane s cieľom stimulovať hospodársky rozvoj a umožniť podnikom rozkvet. Potom môže byť zisk z výberu daní dokonca vyšší, pričom nie je potrebné sa pridržiavať rigídne nalinajkovaného progresívneho daňového systému. Ak sa vám to podarí a vytvoríte nové pracovné miesta, vyprodukujete dostatok peňazí jednak na výdavky na verejné inštitúcie a jednak na potrebné prerozdelenie prostredníctvom transferu príjmov a zdrojov. Toto je v podstate filozofia New Labour. V Spojenom kráľovstve sa miera zamestnanosti pohybuje okolo 75 percent. V takejto situácii môžete uvoľniť množstvo peňazí – s tou podmienkou, že všetky ďalšie makroekonomické parametre budú v poriadku.

Aká je budúcnosť tretej cesty? Čo by mal nový manifest Labour Party obsahovať, aby strana zrealizovala svoju politiku aj v ďalšom volebnom období?

– Chcem zdôrazniť, že tretia cesta je len označením toho, ako bude pokračovať obnova sociálnodemokratickej politiky. Európski sociálni demokrati sa opäť dostali k moci, no bez koherentnej filozofie. Tretia cesta je jednoducho označením toho, čo by mala táto filozofia obsahovať. Labour Party musí predstúpiť pred svoj elektorát s novými emóciami, ale aj s racionálnymi výzvami. Musí sa venovať dvom hlavným témam – obnove verejných inštitúcií a vytváraniu rovnoprávnejšej spoločnosti, zdôrazňujúc pritom, že na dosiahnutie tohto cieľa netreba neustále zvyšovať dane. Budujete rámec, ktorý vám umožní uzavrieť spoločenskú zmluvu na tému príležitostí. Takáto silná pozícia by pomohla nielen Labour Party, ale aj iným stredoľavým stranám v Európe a globálnemu spoločenstvu zostať pri moci na dlhšie obdobie a umožniť mu vykonať skutočné zmeny.

Ste horlivým zástancom novej ekonomiky a internetu. Neprinášajú nové technológie vysoké sociálne výdavky a ďalšie problémy?

– Áno, prinášajú. Príchod ekonomiky založenej na vedomostiach vyústil do marginalizácie významnej časti nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí už nezohrávajú aktívnu ekonomickú úlohu. Je možné, že nové rozdiely medzi tými, ktorými majú prístup k informáciám a tými, ktorí ho nemajú, sa budú prehlbovať. Prístup k vyššiemu vzdelaniu je novým zdrojom ekonomických rozdielov: ak získate titul, vaše šance dostať prácu so slušným príjmom sú vo väčšine krajín niekoľkokrát vyššie, ako keď ten titul nemáte. Potrebujete novú politiku na to, aby ste sa vyrovnali s týmito novými nerovnosťami. V skutočnosti ide predovšetkým o otvorenú technologickú budúcnosť, ktorej vývoj nemôže nikto s určitosťou predpovedať. Možno si to všimnúť napríklad na rozruchu na burze cenných papierov, keď nik nevie, aké strednodobé dôsledky budú mať internetové technológie. Preto neprekvapuje, že v politike je niekedy veľmi ťažké zvoliť tú správnu cestu.

Vo svojej práci ste sa seriózne zaoberali degradáciou životného prostredia. Myslíte si, že politika venuje tomuto problému dostatočnú pozornosť?

– Ako kde. Pre Nemecko je charakteristická dlhšia história spájania ekologických problémov so stredoľavou politikou ako napríklad v našej krajine. Z toho vyplýva, že Nemecko je na tom z hľadiska environmentálnych ukazovateľov lepšie ako Spojené kráľovstvo, čo ilustruje, že orientácia na ekologické otázky je dôležitá. Nemyslím si, že New Labour tento problém účinne zvládla a nazdávam sa, že v tomto smere by bolo treba nasledovať Michaela Jacobsa, ktorý v práci Environmentálna modernizácia rozviedol jednu z najlepších diskusií o tejto téme.

Tretia cesta je o čerpaní myšlienok z nových netradičných zdrojov a o posilnení štruktúry zdola nahor pri výkone politiky. Vy ako profesor London School of Economics ste spolu s Politickým oddelením č. 10 a premiérom hlavným exponentom tretej cesty. Nevytvárajú túto novú filozofiu elity?

– Pre politické myslenie potrebujete kvalitné intelektuálne pozadie, ako aj určité zhodnotenie spoločenského diania a možností. Marx nebol osobou pre ľudí. Analyzoval udalosti v 19. storočí a poskytol na ne politickú odpoveď. My dnes musíme urobiť to isté. To si vyžaduje zapojiť intelektuálov a ďalších mysliteľov – čiže spojenie intelektuálneho života a politiky. Nemyslím si, že má význam čakať na myšlienky, aby sme mohli vybehnúť k masám. n

Autor je britský sociológ, v súčasnosti riaditeľ London School of Economics.

V češtine vyšli jeho práce Důsledky modernosti (SLON, 1998), Sociologie (Argo, 1999) a Unikající svět (SLON, 2000)

Z Fabian Review preložila Judita Takáčová