História sa síce neopakuje, ale existujú časovo posunuté paralely niektorých dejinných situácií. Nachádzame sa vo vývinovej etape približne porovnateľnej s pomermi a problémami, aké mali západné krajiny v druhej polovici 20. storočia. Stačí si hoci zalistovať vo vtedajšej sociologickej a psychologickej literatúre, napríklad v knihe Karla Bednarika Kríza muža z roku 1968 (Die Krise des Mannes, Wien-Zürich-München 1968). Kríza muža súvisí so sexualitou, a teda aj so ženou, jej úlohou a osudom v trhovo v orientovanej spoločnosti. Bednarik ukazuje, ako sa pod heslom slobody podarilo sexualitu vrhnúť na trh. Sex sa pritom nepredáva ako uspokojenie, ale ako dráždidlo, ako vynikajúci prostriedok na vzbudenie pozornosti. Ženské telo má totiž neobyčajnú reklamnú účinnosť. Fetiš sexu zároveň maskuje fetiš tovaru. Sexuálnou vlnou manipuluje muž. Všade vidno mužov v úlohe pasákov ponúkajúcich to sexuálne dráždivé na ženách. Buď ako skutočný tovar, alebo ako v sexe zabalený tovar iného druhu. Spoločnosť pestuje aj kult mladých dievčat. Mať madú priateľku sa stalo takmer symbolom spoločenského postavenia muža. Pritom podľa Bednarika: „Dievčenské bohyne asi sotva milujú mužov, ktorí si ich môžu dovoliť, iba pre nich samotných… pomery tohto druhu sa veľmi blížia prostitúcii.“ Proti dievčenskému ideálu mužského sveta musí dnešná žena viesť úporný, ale márny boj, zvádzaný v kaderníckych a kozmetických salónoch a v módnych ateliéroch. Treba pripomenúť, že sa Bednarikove názory nie sú poznačené prudérnosťou alebo tradičným kresťanským prístupom k sexualite. Vychádzajú striktne zo spoločenskej skutočnosti, sú vecným mementom, racionálnou výstrahou. Podľa Bednarika je na čase spoločnosti objasniť, že tovarový charakter sexuality ohrozuje prirodzené pohlavné správanie, a s tým súvisiaci vznik erotického osobného vzťahu. Ženy v reklame majú isté miesto v šotoch o dámskej kozmetike, potravinách či varení. Ak sa však pri dokonalom čistení záchodových mís notoricky servírujú práve ženy, to už je na zamyslenie. Nehovoriac o tom, že reklama nevyužíva ženy len ako celok, ale uprednostňujú sa „komerčne najzaujímavejšie“ časti ich tiel. Napokon, pokiaľ ide o sex ako tovar, prostitúcia je síce vytláčaná z najfrekventovanejších miest, ale nikomu zrejme neprekáža, že sa otvorene ponúka v bežných periodikách dostupných mládeži a priamo deťom – povedzme v programových týždenníkoch televízií. Ako to všetko vplýva na formovanie obrazu a spoločenského postavenia súčasnej ženy, nie je ťažké si predstaviť. Autor je publicista
