Mnohí obyvatelia eurozóny sú presvedčení, že zavedenie eura v ich krajine prispelo k výraznému nárastu cien. Odkiaľ sa berie toto presvedčenie? Ako to bolo v Slovinsku a ako to bude na Slovensku? Zmena meny je technická operácia zahŕňajúca prepočet cien a finančných hodnôt ako aj výmenu národných bankoviek a mincí za eurové bankovky a mince podľa presne stanoveného konverzného kurzu v bezhotovostnom a hotovostnom obehu krajiny. Malý dopad na infláciu Samotná zmena meny by z technického hľadiska v zásade nemala obsahovať stimuly na zvyšovanie cien. Existuje však niekoľko faktorov, ktoré môžu mať vplyv na rýchlejší rast cien, resp. prispieť k zrýchleniu inflácie. Sú to implementačné náklady, rekalkulácia nákladov, zaokrúhľovanie na novú atraktívnu cenu v eurách a hlavne nesprávne vnímaná inflácia obyvateľstvom. Vzhľadom na to, že základom vnímanej inflácie sú individuálne subjektívne hodnotenia spotrebiteľov, môže sa jej miera odlišovať od oficiálnych hodnotení cenového vývoja. Jedným z najvážnejších rizík pri zavedení eura je zvýšenie cien alebo pocit občanov, že boli pri zavedení eura poškodení. Vo väčšine krajín, ktoré zaviedli hotovostné euro v roku 2002 (EÚ – 12), mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili. Je pravda, že ceny niektorých tovarov a služieb vzrástli ako priamy dôsledok zavedenia eura, ale ich dopad na celkovú infláciu bol veľmi malý. V roku 2002, keď sa začali používať eurové bankovky a eurové mince, inflácia spotrebiteľských cien dosiahla 2,3 % podľa meraní koša HICP (Harmonizovaný index spotrebiteľských cien). V júni 2003 odhadoval Eurostat, že dopad zavedania eura na HICP infláciu v eurozóne sa bude pohybovať od 0,1 do 0,3 percentuálnych bodov, čo bola len veľmi malá časť celkovej 2,3-percentnej priemernej ročnej inflácie zaznamenanej v roku 2002. Rôzne dôvody zdražovania V skutočnosti vnímame oveľa vyšší cenový vzostup, ako je aktuálna skutočná inflácia, a to aj v krajinách, kde inflácia klesla. Podľa prieskumu Eurobarometer, ktorý urobila Európska komisia koncom januára 2002, bolo napríklad 67 percent opýtaných presvedčených, že ceny sa zaokrúhlili nahor a iba dve percentá respondentov uviedli, že sa zaokrúhlili smerom dolu. Na veľkosť rozdielu má vplyv hneď niekoľko faktorov. Po prvé, toto vnímanie je spôsobené tým, že po zavedení eura stúpli ceny niektorých často kupovaných položiek nízkej ceny, ktoré zdraželi citeľne, ako je napríklad šálka kávy v kaviarni, chlieb, oprava auta. Naproti tomu, mnoho iných cien ostalo nezmenených alebo, ako v prípade mnohých výrobkov, napríklad výpočtová technika, naďalej klesali, čiastočne vďaka poklesu cien technológií. Rast niektorých cien nespôsobilo zavedenie novej meny (povedzme rast cien energií alebo vyššie ceny potravín spôsobené zlou úrodou v niektorých častiach Európy). Niektorí poskytovatelia služieb využili implementáciu novej meny na rekalkuláciu a úpravu svojich cien. Ceny niektorých služieb, trebárs kaderníckych alebo čistiarenských, stúpali v priemere oveľa pomalšie ako ceny iných ponúkaných služieb (reštaurácie a kiná), kde boli ceny oveľa vyššie a trvalo. Vnímanie spotrebiteľov evokujúce zvýšenie cien môže spôsobiť aj zaokrúhľovanie výmenného kurzu medzi národnou menou a eurom. Je zvláštne, že zaokrúhlený kurz takmer vo všetkých krajinách, kde platí euro, je vyšší ako presný kurz – v priemere o 1,8 percenta. Keďže spotrebitelia používajú pri hodnotení zmeny cenovej úrovne zaokrúhlený výmenný kurz, odhady rozsahu zmeny sú príliš vysoké. Predstavy sa odlišujú od skutočnosti Psychologické faktory sú veľmi významné. Rast cien a silné cenové variácie sa vnímajú oveľa silnejšie ako pokles ceny a malé variácie cien. Podobne sa pohyby cien často nakupovaných tovarov vnímajú oveľa výraznejšie ako tovarov nakupovaných zriedka alebo platených trvalým bankovým príkazom. Spotrebitelia si vytvárajú vlastné vnímanie inflácie tým, že porovnávajú ceny, ktoré v priebehu času zaplatia za tie isté výrobky. Ich vnímanie je spravidla krátkodobé – sústreďujú sa na svoje najčastejšie a najdôležitejšie nákupy. Preto podstatné cenové variácie niektorých každodenných tovarov vyvolávajú s najväčšou pravdepodobnosťou vnímanie všeobecne sa zvyšujúcej inflácie. A nakoniec, spotrebitelia možno psychicky naďalej uprednostňujú ceny v pôvodných národných menách pred zavedením eura, neberúc do úvahy fakt, že aj tieto ceny by za určitých podmienok podľahli inflácii. V Slovinsku, ktoré zaviedlo euro v januári 2007, bola taktiež relevantnou otázkou možnosť vzniku rozdielu medzi skutočnou infláciou a infláciou, ktorú vníma verejnosť. Inflačné očakávania začali rásť a od druhej polovice roka 2005 sa postupne odchyľujú od skutočného vývoja inflácie HICP. Tento trend v Slovinsku sa podobá rozdielu medzi očakávanou a skutočnou infláciou v eurozóne v roku 2001, ale je nižší. Euro – pokračovanie úspešnej zmeny Možným dôvodom odlišnosti medzi inflačnými očakávaniami a skutočným vývojom inflácie v Slovinsku bol efekt preliatia vnímania inflácie spotrebiteľmi v eurozóne do Slovinska po zavedení eura. V eurozóne bol totiž v roku 2002 značný a dlhotrvajúci rozdiel medzi vnímanou a skutočnou infláciou po zavedení eurových bankoviek a mincí. Aby sa minimalizoval vplyv zmeny meny na infláciu, slovinské orgány intenzívne konzultovali so svojimi partnermi v eurozóne o ich skúsenostiach z prechodu na euro. Hoci je ťažké stanoviť správny postup, na niektorých prvkoch sa vo všeobecnosti dohodli a slovinské orgány prijali primerané opatrenia. Konkrétne, zorganizovali (1) dlhé a včasné obdobie uvádzania duálnych cien, ktoré sa začalo v marci 2006, (2) včasnú a rozsiahlu informačnú kampaň pre občanov, (3) tímy pre monitorovanie cien, (4) krátke obdobie obehu dvoch mien – dva týždne. Preto by aj vplyv zmeny meny na infláciu mal byť nižší, ako bol v niektorých krajinách eurozóny. Samozrejme, vždy sa môže vyskytnúť nezvyčajný a neodôvodnený nárast niektorých cien. Zoči-voči neprimeranému správaniu by mali spotrebitelia reagovať rozhodne a využiť právo vybrať si dodávateľa. Zavedenie eura v Slovinsku predstavovalo úspešné pokračovanie zmeny meny z roku 2002. Čakajte rast cien Medzi ďalšie faktory pôsobiace proti zvyšovaniu cien v čase zavedenia eura možno zaradiť konkurenciu na lokálnych trhoch, dohody o zachovaní cenovej stability v čase konverzie a dôsledné prepočítanie regulovaných cien podľa konverzného kurzu. Týmto faktorom by sa na Slovensku, ako aj v ďalších členských štátoch mala venovať zvýšená pozornosť na prevenciu neoprávneného zvyšovania cien pri zavádzaní eura v budúcnosti. S prechodne vyššou vnímanou infláciou pri menovej konverzii treba rátať aj u nás. Bude pravdepodobne sústredená do spotrebiteľsky najvnímanejších tovarových položiek a služieb. Pri tovaroch dlhodobejšej spotreby a služieb môžeme očakávať skôr opačný cenový efekt – smerom dolu. Mierny rast cien sa môže očakávať aj po zavedení eura. Ten však bude súvisieť s rýchlejším hospodárskym rastom a procesom cenového dobiehania v našej krajine (reálnou konvergenciou k európskemu priemeru) a mal by ho sprevádzať adekvátny rast miezd. Autorka je publicistka
