Zákon o archívnictve č. 149/1975 Zb. bol prijatý pred vyše 25 rokmi. Novela zákona č. 571/1991 Zb. niektoré paragrafy z totalitného obdobia vypustila a v súčasnosti platí znenie Zákona o archívnictve č. 332/1992 Zb. po úprave v roku 1992. Dvadsaťpäť rokov je veľa nielen v živote človeka, ale aj spoločnosti . Netreba spomínať všetky zmeny, ktorými prešla nielen naša krajina, ale celý svet. Je to najmä revolúcia v informačných technológiách. Zákonodarcovia v roku 1975 nemali ani len tušenia, akú revolúciu v spoločnosti spôsobia počítače a ako budú všetky štátne, verejnoprávne, ale predovšetkým súkromné spoločnosti po roku 1989 zahltené novými médiami.
Všetci archivári očakávali, že náš parlament prijme čo najskôr nový archívny zákon, aby boli konečne podchytené všetky formy spracovania informácií. Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky vydalo síce ešte v roku 1983 Zásady skartácie písomností vzniknutých používaním výpočtovej techniky. Tieto zásady sú už dávno zastarané, a tak je archivár v súkromnom podniku postavený pred skoro neriešiteľný problém. Počítačoví odborníci majú v každom podniku zvláštne postavenie. Sú to zväčša ľudia, ktorí ako by žili v inej dimenzii, ako my všetci ostatní a je s nimi veľmi ťažká komunikácia.
Nový zákon zrejme veľa nevyrieši. Údajne bude akceptovať záznamy len v papierovej forme. Podľa všetkého sa legislatívci obávajú, že nové počítačové médiá sa budú vyvíjať nekontrolovateľným tempom dopredu, takže dôkazový materiál sa nebude môcť použiť, ak bude v inej podobe, ako v klasickej, na papieri. Moje posledné informácie z Odboru archívnictva a spisovej služby, ktorý patrí pod Ministerstvo vnútra SR nie sú povzbudivé, ani čo sa týka vydania nového zákona o archívnictve. Údajne má byť nový zákon o archívnictve predložený na posúdenie Legislatívnej rade vlády až v novembri tohto roku. To znamená, že v najlepšom bude nový zákon uverejnený v Zbierke zákonov SR až niekedy v lete roku 2002.
Autorka (1951) pracuje ako archivárka
