Jedno z rizík vojny predstavuje i nárast čierno-bieleho videnia sveta. Skutočnosť sa definuje cez proti sebe stojace pojmy spojenec-nepriateľ, dobro-zlo, bez záujmu o hľadanie objektívnych príčin konfliktu. Tým sa dá efektívne zabrániť nájdeniu akéhokoľvek udržateľného riešenia. To isté platí i pre konflikt na Blízkom východe. Aj tu existuje tendencia deliť verejnú mienku na proizraelskú a na tú, čo podporuje Palestínčanov či Arabov. Navzájom sa označujú ako imperialisti a antisemiti. Problém je pritom mnohovrstvový, má hlboké historické korene a rozhodne sa vymyká jednorozmerným hodnoteniam. Odsúdeniahodné sú palestínske bombové útoky, ale rovnako i činy izraelskej armády, pri ktorých trpí civilné obyvateľstvo. Problémom nie sú obyčajní ľudia – Židia či Palestínčania. Krajina, ktorá má potenciál byť najrozvinutejšou na svete, sa zmieta v dlhoročnej vojne. Na konflikt doplácajú obyčajní ľudia a zarábajú na ňom majitelia zbrojárskych firiem a politickí extrémisti na oboch stranách. Robert Fisk v denníku The Independent píše, ako sa usilujú umlčať hlasy snažiace sa o objektívnosť.
