Na samom počiatku prijímania nových zákonov a noriem v Európskej únii stoja lobisti, ktorí pre euroúradníkov zhromažďujú informácie k daným témam, pretože úradníci nemôžu byť vševedi. Na základe týchto informácií a argumentov môžu dospieť pri predkladaní svojich návrhov k relatívne vyváženému záveru. Aj preto sa o bruselských lobistoch hovorí ako o základnom koliesku európskej demokracie.
Na jedného euroúradníka pripadá najmenej jeden lobista, no celkovo v Bruseli pôsobí okolo troch tisícok nátlakových skupín, ktoré zamestnávajú asi 10 000 ľudí. Lobujú tu strešné organizácie priemyselných odvetví, zástupcovia krajín, regiónov, miest i jednotlivých podnikov. Výbor regiónov EÚ napríklad tvorí 222 predstaviteľov oblastí a miest únie. Hoci táto organizácia nemôže rozhodovať, vzhľadom na jej vplyv všetky orgány únie s výborom konzultujú otázky regionálnej politiky a jeho pripomienky zohľadňujú.
Kľúčovými lobistami sú Európska odborová konfederácia ako zástupca zamestnancov a organizácia západoeurópskych podnikateľov – zamestnávateľov. Okrúhly stôl európskych priemyselníkov (ERT) sídli v nenápadnej budove v centre mesta, v ktorej sa však tvoria rozhodnutia s kľúčovým významom pre európsku ekonomiku. ERT založili roku 1983 a dnes združuje 46 členov – šéfov najväčších európskych či v Európe pôsobiacich nadnárodných spoločností. Táto tieňová nátlaková skupina drží podľa britského denníka The Guardian „v železnom zovretí tvorcov politiky v Bruseli“. Členmi tejto najsilnejšej loby sa môžu stať len jednotlivci (nie firmy). Ak sa niektorý z členov dvakrát nezúčastní na zasadaní, musí túto loby opustiť, ako sa to už stalo predstaviteľom firiem Danone a Daimler-Chrysler.
Hoci Slovensko ešte nie je v EÚ, naši lobisti už dnes môžu v sídle únie presadzovať záujmy nášho štátu, jednotlivých regiónov, odvetví a firiem a môžu prinášať z centra európskeho diania dôležité informácie.
