Patríte medzi tých, ktorí novinové titulky obsahujúce skratku EÚ vytrvalo preskakujú, pretože ide o čosi neprehľadné, vzdialené a umelé“? Nuž, tento rok sa to možno zmení, pretože všetko, čo si neprečítame, viac či menej priamo ovplyvní náš život a v takom prípade je lepšie vedieť, na čo sa pripraviť. Ak titulky s magickou skratkou z posledných týždňov znova preletíme, natrafíme na množstvo informácií, predovšetkým o cenách, možnostiach štúdia a práce, ale aj o aktuálnych sporoch. Írsko a Holandsko, ktoré budú tento rok Európskej únii predsedať, vyhlásili, že prioritou pre rok 2004 je, aby EÚ dokázala zaručiť bezpečnosť a vysokú kvalitu života svojim obyvateľom a správala sa zodpovedne k zvyšku sveta. Existuje však oblasť, ktorá medzi medializovanými prioritami často chýba – ľudské práva. Práve na ne v pondelok 12. januára upozornila Amnesty International, keď írskemu premiérovi Bertiemu Ahernovi odovzdala memorandum nazvané „Začnime s ochranou ľudských práv doma!“. Ochrana ľudských práv spadla za posledné dva roky na spodné priečky politických priorít. V rámci boja s terorizmom je ospravedlniteľné skoro všetko. Výsledkom je, že sa svet pre mnohých ľudí stal ešte menej bezpečným miestom pre život. V rekordne krátkom čase bol po 11. septembri 2001 zavedený systém európskych zatýkacích oprávnení, vďaka ktorému trestnoprávny súdny príkaz vydaný v ktoromkoľvek z členských štátov automaticky platí v celej EÚ. Keďže bol prijatý veľmi rýchlo, obsahuje niekoľko legislatívnych dier. Nevymedzuje napríklad dôvody, kedy možno vykonanie príkazu odmietnuť – ak, povedzme, existuje riziko, že ním budú porušené ľudské práva. Viaceré členské štáty preto jeho implementáciu odložili. Oprávnenie je pritom kľúčové pri vyšetrovaní prípadov vojnových zločinov alebo mučenia. Amnesty International preto vyzvala Írsko, aby sa zasadilo za implementáciu systému aj s potrebnými zárukami vo všetkých členských aj pristupujúcich krajinách. Ochrana práv utečencov Jednou z priorít írskeho predsedníctva je azylová politika. Spoločné minimálne štandardy pre azylové procedúry mali byť prijaté už do konca roka 2003. Domácu politiku viacerých členských štátov však zamestnávajú drastické reformy a na prijatie spoločných štandarov v tejto oblasti jednoducho chýbala politická vôľa. Objavujú sa obavy, že sa zo spoločného azylového systému nakoniec stane len poloprázdny dokument, ktorý bude v problémových oblastiach odkazovať na domácu legislatívu. Viaceré mimovládne organizácie varujú, aby sa EÚ nesnažila preniesť zodpovednosť za osudy utečencov na iné krajiny, ktoré im neposkytnú patričnú ochranu. Írsko už oznámilo, že bude vyvíjať iniciatívu pre boj s ilegálnou imigráciou. Amnesty International upozornila, že prísne opatrenia proti nezákonnému prisťahovalectvu v praxi často vedú k poškodzovaniu utečencov a žiadateľov o azyl. Spolupráca členských štátov EÚ s krajinami pôvodu utečencov sa doteraz obmedzila najmä na sprísňovanie azylovej politiky, nie na ekonomickú spoluprácu a podporu ľudských práv, ktoré by z dlhodobého hľadiska prílev utečencov zmiernili. Komisia OSN pre ľudské práva Napriek rozšírenej a dobre živenej skepse o jej efektívnosti či dokonca zmysluplnosti je Komisia OSN pre ľudské práva kľúčovou inštitúciou. Počas vlaňajšej schôdzky nebola schopná prijať potrebné rezolúcie o Rusku (Čečensku), Kolumbii, Sudáne, Nepále, Iráne, Číne a Zimbabwe. Zabránili tomu politické bloky a tiež manipulácia zo strany veľkých hráčov. Samotná EÚ napriek dobrej snahe nebola schopná bojovať za zmienené rezolúcie a sústredila sa skôr na snahu zabrániť najväčším škodám. Nakoniec teda ostala stáť s prázdnymi rukami. Mučenie V členských a kandidátskych štátoch EÚ existuje 57 firiem, ktoré vyrábajú, distribuujú, či predávajú mučiace nástroje. Ide o elektrošokové opasky či okovy na nohy. Komisia v snahe bojovať proti mučeniu navrhla nariadenie, ktoré export takéhoto tovaru zakazuje. Nariadenie tiež zavádza prísnu kontrolu materiálu, ktorý sa zvyčajne používa na legitímne účely (práca polície), no môže byť využitý pri mučení – napríklad slzotvorný sprej. Pozitívnym krokom v oblasti boja proti mučeniu bolo aj prijatie Opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu v roku 2002. Prijatie silne podporovala EÚ. Do konca minulého roka však protokol podpísalo len šesť členských štátov únie, neratifikoval ho ani jeden. Latinská Amerika Na konci mája sa v Mexiku stretnú predstavitelia krajín EÚ, Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti. V južnej časti západnej pologule majú aktivisti za ľudské práva veľmi zlé postavenie. Sú zastrašovaní, zabíjaní, „miznú“. Práve tieto ženy a muži pritom bojujú za práva civilistov, pôvodných obyvateľov alebo pracujúcich ľudí. Upozorňujú na nutnosť vyšetriť zločiny proti ľudskosti či násilnosti spáchané štátnymi orgánmi. Stretnutie predstaviteľov týchto krajín a EÚ je príležitosťou pomôcť vytvoriť podmienky, v ktorých budú môcť aktivisti za ľudské práva pokojne pracovať. Autorka je riaditeľka kancelárie AI na Slovensku Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
