Predseda SDĽ Jozef Migaš rozvíril na stránkach SLOVA diskusiu o súčasnej slovenskej ľavici. Položil množstvo otázok, zabudol však na jednu podstatnú: Pre koho je ľavicová politika, koho by mala osloviť? Podnikateľov, ktorí – česť výnimkám – sa stávajú vykorisťovateľmi svojich robotníkov? Tí zhŕňajú peniaze a robotník je pre nich len pracovná sila. Kde sú drobní živnostníci? Nájsť v meste či na vidieku obuvníka, opravára televízorov, krajčíra, je niekedy veľmi ťažké. Prečo asi? Nie sú vytvorené podmienky, nie je tu silná strana, ktorá by sa starala o drobných podnikateľov. Namiesto toho sa ľavičiari starajú o to, koho posadia do akej banky, alebo kto bude riaditeľom elektrární. Chudobní sú chudobnejší a bohatí sa stávajú bohatšími. Občan sa pýta – čo robí naša ľavica, ako proti tomu bojuje?
Naši ľavicoví politici zabudli, v čom spočíva socializmus. Zacitujem z Moderného oxfordského slovníka: „Podstata socializmu je v tvrdení, že právomoci štátnych orgánov na celonárodnej a lokálnej úrovni musia byť posilnené, aby mohla byť eliminovaná chudoba. Musí byť zaistená bezplatná zdravotná starostlivosť, zaistené sociálne vymoženosti, bezplatné vzdelávanie. K dosiahnutiu spravodlivejšej spoločnosti musí byť bohatstvo prerozdelené prostredníctvom daní a ukončené triedne výsady a dedičný princíp.“ Robí v súčasnosti ľavicový politik niečo preto, aby sa tieto myšlienky realizovali? Som v SDĽ už desiaty rok, mám len 35 rokov, ale postupom času pociťujem väčšie rozčarovanie. Prečo teda zostávam v tejto strane? Verím, že raz sa tieto myšlienky naplnia. Dnešnému ľavicovému politikovi chýba viera. Poctivosť v myslení a hlboké ľavicové presvedčenie sú veľmi dôležité. V poslednom čase sa však zdá, akoby sa do SDĽ votreli karieristi, ktorí zacítili pach koryta, hrnú sa k nemu, aby sa im ušlo čo najväčšie sústo. Kde boli po novembri 1989? Nezabudnem na výjav z námestia v našom meste, kedy sedemdesiatročného člena strany rečniaceho na tribúne dav opľúval a strkal. Tento človek zostal v SDĽ do dnešných dní. Nevidím skutočne zapálených ľavicových politikov, ktorí by obhajovali myšlienky socializmu. Nerád počúvam otrepanú pesničku ministrov z SDĽ, že nemajú žiadnu moc, lebo sú v menšine a vždy sú prehlasovaní. Prečo sú teda vo vláde, keď nemôžu plniť sľuby dané svojim voličom? Česť výnimkám, minister Koncoš je skutočným ľavičiarom a svoje názory presadzuje s veľkou razanciou. Pôda je naša živiteľka, a preto je správna aj požiadavka jej kontroly vládou.
V našej základnej organizácii SDĽ bolo štyridsaťpäť členov. Počas terajšej preregistrácie členov sa ich prihlásilo len dvadsaťpäť. Prečo odchádzajú? Veď sa naplnili ambície našej strany, sme vo vláde. Neveria, že súčasní politici zmenia smerovanie vládneho kabinetu k lepšiemu. Vyslovili nedôveru vedeniu SDĽ. O tom by mali páni na ústredí strany rozmýšľať! Vo svojich kreslách sedia pevne, majú dobré platy, voľby dopadli dobre, tak prečo sa vzrušovať? Na obyčajných ľudí sa pozerajú z piedestálu svojej neomylnosti. Chybu vidím aj v tom, že strana nemá pevnú ideologickú základňu. Ideológia je podcenená. V strane sú starí komunisti, ale i mladí perspektívni ľudia. Niekto má myslenie, ktoré uviazlo na mŕtvom bode pred rokom 1989, iný sa obracia k západnému poňatiu ľavice. Ako sa SDĽ prezentuje navonok? Ako sociálnodemokratická, socialistická či postkomunistická? Ľavica je široký pojem, ľuďom hovorí málo. Mali by sa stanoviť hranice, v ktorých by sa dalo pohybovať. Prečo sa bránime premenovať našu stranu na socialistickú? Sme v Socialistickej internacionále, tak dajme najavo, o čo nám ide!
Bol by som nerád, keby môj príspevok vyznel ako jednoznačne negatívny. Verím, že ľavica na Slovensku má čo povedať o dianí v našej spoločnosti. Verím, že v SDĽ sú ľudia zapálení pre myšlienku budovania sociálnej spravodlivosti spoločnosti a ide im o človeka, o jeho blaho a spokojnosť. Verím, že sa vedúci predstavitelia spamätajú a budú čítať SLOVO. Je v ňom mnoho podnetov na zamyslenie. Nie je na škodu kontaktovať obyčajných ľudí a obnoviť na Slovensku Kluby priateľov SLOVA. Diskutovalo by sa tam o aktuálnych otázkach a jednotlivé názory by sa prezentovali na stránkach ľavicového týždenníka. Na ne by mohli politici reagovať. Musia začať načúvať obyčajnému človeku. Vyplatí sa to. Ak tak nespravia, voliči im to v najbližších voľbách spočítajú.
Peter Vrlík ml., Liptovský Mikuláš
