Zabudnite na Hedvigu

Hedviga Malinová – maďarské dievča s írečitým slovenským priezviskom – ukázala, aký obrovský vplyv môže mať jednotlivec na beh dejín. Nechtiac sa stala smutnou hrdinkou maďarsko-slovenských vzťahov. Nech už nitriansku študentku viedli k výmyslu o útoku akékoľvek dôvody, z prípadu vyplýva niekoľko ponaučení. Prvé sa v tomto momente dotýka Strany maďarskej koalície, ale má širšiu platnosť. Politici by ani v najdramatickejších chvíľach nemali rozhodovať s horúcimi hlavami. Prehnané úsilie urýchlene využiť každú príležitosť na hlasné potvrdenie vlastnej pravdy a útok voči politickým oponentom sa môže rovnako rýchlo skončiť fiaskom. Nacionalisti v SMK na koni SMK svojím jednodňovým postojom definitívne stratila dôveryhodnosť. Béla Bugár pôsobil nervózne a zjavne nebol pripravený, alebo možno v niektorých chvíľach sám neveril v úspech tejto akcie. Inokedy rozvážny politik sa mal radšej spojiť s ministrom vnútra, ktorý je známy svojou ústretovosťou voči pravicovým kolegom. Rozhovor s Róbertom Kaliňákom by mu určite pomohol vyriešiť záhady, ktoré zbytočne hľadal na mimoriadnej tlačovke. Konanie B. Bugára bolo s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom vnútorných sporov v SMK, v ktorých radikálne krídlo malo v poslednom období dosť „argumentov“, aby posilnilo tlak na vedenie strany. Bugár sa nechce stať druhým Hrušovským, a tak musí konať. Vývoj udalostí a slovensko–maďarských vzťahov posadil nacionalistov v SMK do sedla. Umožňovalo pritvrdzovať „národnostný“ tlak na Ficovu vládu a zdalo sa, že tá nebude môcť odolať. Za týmto konaním však podľa všetkého neboli reálne obavy o ohrozenie Maďarov na Slovensku. Veď vláda neurobila nič, čo by mohlo takéto obavy živiť. Ak by sa ju však podarilo dostať pod ešte väčší medzinárodný tlak, vrátane pozastavenia členstva Smeru v Strane európskych socialistov, mohli by byť sociálni demokrati náchylní k nejakým „obchodom“. SMK by tak za „pomoc“ v maďarsko-slovenskom napätí mohla mať napríklad personálne požiadavky vo vzťahu k svojim ľuďom na úrovni regionálnej štátnej správy. Rýchly ústup so smiešnym zdôvodnením, že „prípad začína dostávať politický podtón“, keď z politických strán sa doň angažovala iba samotná SMK, by mohol svedčiť aj o tom, že nie každý vo vedení strany – možno ani sám Bugár – bol presvedčený o správnosti tejto akcie. Mimochodom, z oblasti humorných príbehov je aj špekulácia o zmanipulovaných výsledkoch vyše-trovania na politickú objednávku. Pre Kaliňáka by bolo určite jednoduchšie zmanipulovať prípad s opačným koncom: ak by polícia nepravdivo z útoku obvinila nejakého skína, nikto by sa ho nezastal, nikto by neskúmal nejasnosti v dôkazoch, nikto by nezvolával mimoriadne tlačovky na jeho obranu. Z R. Kaliňáka a Smeru by sa naopak stali hrdinovia v boji proti šovinistickému extrémizmu. Dnes niet pochýb, že o pár dní sa na túto kauzu zabudne. Zmizne z prvých stránok novín a prestane jatriť slovensko-maďarské vzťahy. To však neznamená, že je všetko v poriadku. Naopak, to, čo sa dialo po oznámení „útoku“ na Hedvigu Malinovú, dokazuje, že napätie nie je dôsledkom jedného podvodu, a preto ho nemožno odstrániť jeho odhalením. Robert Fico je vo výhodnejšej pozícii a oprávnene môže od SMK žiadať ústretovosť. Jej voliči by zasa mali pochopiť, že vyvolávaním nepriateľstva voči Ficovej vláde nič pre svoje národnostné spoločenstvo nedosiahnu. A sociálnodemokratický premiér by mal prejaviť veľkorysosť, aká sa od víťazov očakáva už od antických čias. Väčšina Maďarov na Slovensku má rovnaké problémy ako väčšina Slovákov: vysoké ceny energií, nízke mzdy, svojvôľa zamestnávateľov, korupcia, nedostatok bytov či drahé lieky. Treba zabudnúť na úbohú študentku, spravodlivé ľavicové riešenie sociálno-ekonomických problémov je najlepším spôsobom, ako ukázať aj Maďarom, že Ficova vláda medzi nimi a Slovákmi žiadne rozdiely nerobí. Autor je politológ