Nedávno som mal možnosť prečítať si list zo Slovenska. Okrem iného v ňom bolo toto: „Domov je poklad. Mnohí ľudia u nás už stratili tento dar. Neboli sme zvyknutí na to, že uvidíme toľko ľudí bez domova, na ulici, v zime, v biede, bez práce a najnevyhnutnejších potrieb. Je to smutné. A keď sa z médií dozvieme, koľkým sa následkom tuhej zimy skončil život, sme v šoku. V tomto – aj v kriminalite a v neistote – sme Západ už dobehli. Stratili sme mnoho dobrých a pekných vecí. V televízii a vo väčšine novín a časopisov sa stretávame s vymývaním mozgov, vulgarizmami a klebetami. Niečo pozitívne musíme hľadať s lupou. A to, čo je pekné – knihy, divadlá, koncerty – je také drahé, že je to pre mnoho ľudí už nedostupné. Ja niekedy dostávam časopisy od susedy, keď ich ona už prečíta. Dobrú hudbu počúvam najviac z platní…” Ako viem, list je od staršieho človeka, ktorého vôbec nemožno označiť za sympatizanta socializmu, tobôž nie komunizmu. Ide o veriaceho kresťana – katolíka, ktorý bol vždy veľmi kritický voči bývalému režimu (socializmu či „komunizmu”?). Čo vidí teraz u nás a ako reaguje na dnešnú situáciu na Slovensku, vidno z listu. Ottawa, Kanada, 6. 3. 2006
