Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) kritizuje vládu za jej politiku v oblasti energetiky. Podľa poslanca NR SR za KDH Júliusa Brocku vládny kabinet Roberta Fica vraj „pod zámienkou ochrany spotrebiteľa a domácnosti v súvislosti s rastom cien energií prichádza namiesto snahy o ďalšiu liberalizáciu trhu s energiami so sériou hrozieb a populistických vyhlásení“. To vyvoláva znepokojenie a obavy o ďalší ekonomický vývoj Slovenska, tvrdí Július Brocka. S kritikou vlády za jej kroky v oblasti energetiky vystúpilo KDH práve pred dvoma týždňami, keď vládny kabinet schválil definitívnu verziu Stratégie energetickej bezpečnosti SR. V nej sú presne vybilancované potreby a možnosti Slovenska v tejto oblasti, určené sú aj jednotlivé typy energií, a všetko čo treba urobiť, aby sme v budúcnosti mali dostatok kvalitnej, ale aj cenovo dostupnej energie. Krokodílie slzy KDH Rizikovým obdobím z hľadiska zásobovania našej krajiny elektrinou budú najmä roky 2009 až 2013. Kým sme totiž v uplynulom období ešte patrili medzi vývozcov elektriny, vyradenie prvého bloku jadrovej elektrárne v roku 2006 spôsobilo, že sme vyviezli o 41 percent menej elektriny ako rok predtým a v roku 2009 budeme asi pätinu spotreby dovážať. Na V-1 sa pritom uskutočnilo vyše tisíc technických úprav, ktoré si vyžiadali 8,5 miliardy korún a elektráreň mohla byť ešte minimálne desať rokov v prevádzke. O jej odstavení, ale aj nevýhodnej zmluve o prenájme vodného diela v Gabčíkove, či netransparentnej privatizácií Slovenských elektrární a Slovenského plynárenského priemyslu rozhodla predošlá vláda, ktorej súčasťou boli aj kresťanskí demokrati. Teda ten istý politický subjekt, ktorý vtedy konal nezodpovedne a v rozpore s národnoštátnymi záujmami SR, dnes „roní slzy“ nad energetickou politikou súčasnej vlády. Miliardy na nové elektrárne Pre neuvážené rozhodnutia predchádzajúceho vládneho kabinetu bude musieť vláda nájsť v budúcich rokoch na zabezpečenie energetickej sebestačnosti Slovenska dostatok finančných prostriedkov najmä na investície do rozvoja elektroenegetiky. Podľa Stratégie energetickej bezpečnosti si to do roku 2030 vyžiada vyše 600 miliárd korún. Okolo 210 miliárd – teda viac ako tretina finančných prostriedkov – poputuje na investičné projekty v oblasti jadrovej energetiky. Vláda plánuje postaviť novú jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach s výkonom 1 200 megawattov za 100 miliárd korún, pričom len na prípravné práce v najbližších štyroch rokoch vynaloží 7,5 miliardy. S výstavbou novej jadrovej elektrárne na východe Slovenska (v Kecerovciach) za 110 miliárd sa počíta iba v prípade, že budú odstavené dva bloky jadrovej elektrárne V-2 v Jaslovských Bohuniciach. Zvýšenú pozornosť venuje vláda diverzifikácii získavania zdrojov energie. Približne 270 miliárd korún bude smerovať do obnoviteľných zdrojov energie (ako je napríklad biomasa, solárna, či geotermálna energie), vyše 90 miliárd do tepelných zdrojov a výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ si vyžiada približne 30 miliárd korún. Vďaka týmto investíciám by sa na Slovensku do roku 2030 malo zabezpečiť 6 600 megawattov nových výkonov, ktoré by vyrobili zhruba 29 terawatthodín elektrickej energie. Znížiť závislosť od Ruska Pokiaľ ide o ďalšiu strategickú surovinu, zemný plyn – Slovensko dováža 98 percent najmä z Ruskej federácie. Nové možnosti dovozu skvapalneného zemného plynu sa črtajú z Nórska, o čom premiér Robert Fico diskutoval počas nedávnej návštevy tejto severskej krajiny so svojím partnerom Jensom Stoltenbergom. Slovensko sa plánuje zapojiť aj do medzinárodných plynárenských projektov, ako je Nabucco, Adria LNG, Blue Stream, South Stream, atď. Čo sa týka ropy, podľa stratégie bude Ruská federácia, z ktorej dovážame až 99 percent ropy, pre Slovensko aj naďalej jej hlavným dodávateľom. Alternatívnym variantom k ropovodu Družba je ropovodný systém Adria, ktorý sa začína v Chorvátsku a cez Maďarsko vedie až na Slovensko. Prepravné tarify na chorvátskom území sú však dvoj-až trojnásobne vyššie, ako je bežná úroveň v Európskej únii. V roku 2010 by sa mal realizovať aj projekt ropovodu Bratislava Schwechat s prepravnou kapacitou 3,25 milióna ton ropy ročne. Výška investícií na tento projekt bude predstavovať takmer 400 miliónov korún. Tieto aj ďalšie investičné zámery v oblasti energetiky sa majú financovať nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj priamou účasťou súkromných investorov, prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ, či formou PPP (Public-Private-Partnership) projektov. Chudobní „živia“ miliardové zisky Tvrdenie poslanca KDH Júliusa Brocku o populistických krokoch vlády pri ochrane spotrebiteľov pred rastúcimi cenami energií, nie je teda ničím iným, len „gólom do vlastnej brány“. Fakty a čísla totiž dostatočne dokumentujú, že vládny kabinet myslí nielen na súčasnosť, ale aj na budúcnosť Slovenska a jeho občanov. Robert Fico tvrdí, že „nedovolíme nárast cien energií,“ pretože „už teraz sú ceny energií vzhľadom na kúpyschopnosť obyvateľstva na Slovensku neprimerane vysoké.“ Ceny energií v značnej miere ovplyvňujú aj infláciu, ktorú máme v súčasnosti desiatu najnižšiu zo všetkých krajín EÚ a podľa najnovších prognóz Európskej komisie by mala naďalej klesať. Prispieť by k tomu mohlo aj úspešné úsilie vlády o nezvyšovanie cien elektriny, tepla či plynu pre domácnosti (a výrobcov tepla), aby zostali na úrovni porovnateľnej, alebo nižšej v porovnaní so zahraničím. Asi najväčším „gólom“ spomedzi návrhov J. Brocku je však predpoklad zriadenia akéhosi štátneho fondu „energetickej solidarity“. Podľa KDH by z neho mala vláda „adresne“ prispievať na pomoc tým, pre ktorých budú ceny energií neúnosne vysoké, aby sa neprepadli do chudoby a neprestali kúriť. Kresťanským demokratom sa takéto riešenie páči viac ako regulácia cien plynu či elektriny, ktorej výsledkom je, že energetické monopoly prichádzajú o časť zisku. V prípade aktuálneho súboja o ceny plynu prichádza SPP o dve stovky miliónov oproti takmer 17 miliardám, ktoré mu zostávajú. Podľa KDH je správne, aby sme nesiahali na miliardové zisky zahraničným investorom, ale radšej ich zachovali príspevkami z našich daní. Treba priznať, že ide o nesmierne „originálny“ nápad napriek neraz až zarážajúcej „ľudovej tvorivosti“ slovenských politikov. Čiže aj najchudobnejší ľudia najprv zaplatia energetikom nehorázne vysoké poplatky a potom sa stanú závislými od dobrej vôle politikov, ktorí im okľukou z peňazí tých istých obyčajných ľudí „prilepšia“. Po podaní návrhu, aby ústavný súd ochránil zisky súkromných zdravotných poisťovní na úkor peňazí na skvalitnenie zdravotníctva je to ďalší šokujúco otvorený dôkaz, čie záujmy slovenská pravica ochraňuje. Autor je publicista
