Desiatky miliónov korún stojí kampaň Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR), ktorá propaguje niečo, čo nie je k dispozícii. Podľa portálu Euractiv.sk užitočný projekt je v skutočnosti takmer zbytočný. Ide o propagáciu internetovej stránky www.zimanaslovensku.sk, ktorá má podporiť „lyžiarsky priemysel“. Ten však vzhľadom na aktuálne počasie takmer nefunguje. Podľa SACR je cieľom kampane „zvýšiť počet účastníkov domáceho cestovného ruchu počas zimného obdobia“. Jej hlavným produktom je internetová stránka, na ktorej môžu ľudia nájsť rozsiahle informácie o našich lyžiarskych strediskách. Sú tam informácie o rôznych druhoch zimných športov, o tom, kde sa im možno venovať, na stránke nájdete mapy tridsiatich šiestich lyžiarskych stredísk, dozviete sa o možnostiach ubytovania, získate prehľad o rôznych podujatiach pre verejnosť. Podľa agentúry môžu podnikatelia v cestovnom ruchu spropagovať svoju ponuku bezplatne. Keďže jedným z partnerov projektu je združenie SITOUR, na stránke nájdete aj kamery z niektorých stredísk. Takýto „špás“, samozrejme, nie je zadarmo. SACR priznala, že len priama reklama tejto stránky stála vyše 25 miliónov korún bez DPH. Ďalšie milióny podľa všetkého stálo budovanie a prevádzka stránky. Keďže náklady boli kryté zo štrukturálnych fondov EÚ, nemuselo by nás to zaujímať, ale predsa… Počasie spôsobilo, že v podstate ide o vyhodené peniaze. Zima totiž (nielen) na Slovensku nie je „cool“, ako tvrdí jeden zo sloganov kampane. K cti agentúry slúži, že na stránke možno nájsť informácie aj o kúpeľoch, termálnych kúpaliskách či „wellness centrách“, čiže ponúka možnosti, ako prežiť zimnú dovolenku, aj keď nie je sneh. Otázne však je, či sa niekto zaoberá aj tým, ako nášmu (zimnému) cestovnému ruchu pomôcť, ak takáto zima bez snehu nebude výnimkou, ale stane sa pravidlom. Odborníci varujú, že je to viac ako reálne a v poslednom čase o tom už nehovoria len ekologickí nadšenci. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejní vo februári rozsiahlu štúdiu o budúcnosti „lyžiarskeho priemyslu“ v Alpách. V decembri sa o nej objavila aspoň krátka správa a je jasné, že OCED bude v štúdii varovať, že lyžiarske strediská čakajú (doslova) horúce časy. Alpy navštívi za sezónu šesťdesiat až osemdesiat miliónov turistov. Lenže roky 1994, 2000, 2002 a 2003 boli najteplejšie za posledných päťsto rokov. Pritom ak sa priemerná zimná teplota v tomto regióne zvýši o jeden stupeň, z terajších 609 zostane len 500 lyžiarskych stredísk, pri zvýšení o dva stupne ich zostane len 400 a pri zvýšení o štyri stupne iba 200 stredísk. Iba v Nemecku predpovedá OECD v tom prvom prípade zánik šesťdesiat percent lyžiarskych stredísk. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že globálne otepľovanie je fakt, ktorý sa negatívne dotýka aj Európy, predovšetkým stredísk zimných športov. A Slovensko nie je výnimkou. Aj zo štúdie OCED je evidentné, že budúcnosť lyžovania závisí najmä od polohy: ak bude otepľovanie pokračovať – a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by nemalo – v prvom rade neprežijú strediskách v nižších polohách. Tie, o ktorých sa štúdia vyjadruje optimisticky, ležia na ľadovcoch, ale dokonca aj oni budú otepľovanie pociťovať čoraz intenzívnejšie. A tak je zrejmé, že takéto problémy zasiahnu Slovensko v oveľa väčšom rozsahu, než sa dnes o tom u nás hovorí. Najvýrečnejším je však fakt, že tri najteplejšie roky za posledných päťsto rokov pripadajú na 21. storočie. Dnes už niet pochýb, že k nim pribudne aj tohtoročná sezóna. SACR uvádza, že „cieľom agentúry je v ďalšej fáze rozvoja projektu viacerými kanálmi osloviť podnikateľskú verejnosť na Slovensku s ponukou na poskytnutie ďalších informácií o produktoch v zimnom cestovnom ruchu na Slovensku“. Lenže akí podnikatelia to majú byť a o ponuku akých služieb ide? Bude to ešte viac lyžiarskych či snoubordových svahov, prevádzkovateľov vlekov či požičovní lyží? Ukazuje sa predsa, že so snehom budeme mať čoraz väčšie problémy. Takže pre koho chce štátna agentúra v budúcnosti rozširovať svoj projekt? Ak nebude sneh, nebude mať takýto projekt očakávaný efekt ani pre podnikateľov, ani pre ich potenciálnych zákazníkov. Riešením podľa všetkého nebude ani umelé zasnežovanie. Štúdia OECD upozorňuje, že si to bude vyžadovať výrazne vyššie náklady, ktoré prevádzkovatelia stredísk budú musieť chtiac-nechtiac preniesť do konečných cien pre spotrebiteľov. Navyše to v globálnom meradle povedie k radikálne vyššej spotrebe vody a elektrickej energie, čo bude mať tiež negatívny dosah na širšie vrstvy obyvateľstva z jednoduchého dôvodu: ak v trhovom hospodárstve rastie spotreba nejakej komodity, spôsobuje to aj rast jej ceny. Okrem toho umelé zasnežovanie má význam len vtedy, ak teploty klesnú aspoň na bod mrazu. Takže to je opäť riešenie, ktoré bude v nižších horských polohách nepoužiteľné. A práve v nich leží väčšina slovenských lyžiarskych stredísk. OECD v tejto súvislosti upozorňuje aj na negatívne ekologické dosahy, ktoré môžu viesť k väčším a častejším záplavám. Ak teda niekto chce pomôcť rozvoju zimného cestovného ruchu na Slovensku, propagácia lyžovania na všetky možné spôsoby nestačí. Noviny TV JOJ minulý týždeň ukázali, že strediská majú obrovské nedostatky, pokiaľ ide o sprievodné služby, v mnohých je problémom dokonca aj nájsť normálne podmienky na stravovanie či slušné hygienické zariadenia. Možno by pomohla internetová stránka, ktorá by strediská porovnávala aj z tohto hľadiska: takáto verejná kritika a chvála zároveň by mohla byť pre jedných motiváciou a pre druhých impulzom k zlepšeniu. Projekt www.zimanaslovensku.sk určite nevznikol so zlým úmyslom. Zároveň však odhaľuje nedostatok strategického uvažovania pri rozvoji cestovného ruchu na Slovensku. Riešením určite nie je vznik samostatného ministerstva, ale zmena uvažovania zo strany ľudí, ktorí sú za túto oblasť zodpovední v štátnych inštitúciách. Autor je ekonomický novinár
