Druhého novembra 2006 zomrel slávny americký spisovateľ William Styron. V britskom denníku The Guardian si naňho zaspomínal služobne mladší literát Jay Parini. Styron mu pri ich jedinom poradil, aby vždy kráčal svjou cestou a písal len o tom, čo ho zaujíma. Inak sa podľa neho dobrá literatúra napísať nedala. Sám Styron sa podľa tejto zásady skutočne držal, napríklad keď vydal Spoveď Nata Turnera o historickej postave vodcu černošského povstania na americkom Juhu: „Problémom, samozrejme, bolo, že Styron ako južanský beloch nemal na tento materiál žiadny nárok. O rok sa objavila celá kniha, v ktorej desať afroamerických spisovateľov útočilo na jej vierohodnosť. Styron údajne nepochopil černošskú psychológiu a netrafil sa ani do dialektu. Mne samému pripadal Turnerov portrét trocha ovplynený rôznymi klišé, no obdivoval som jeho ochotu ísť, kam sa mu zachcelo, a predstavovať si históriu po svojom,“ píše Jay Parini. To isté sa vlastne stalo aj pri románe Sofiina voľba z r. 1979, v ktorom sa mladý južanský spisovateľ zoznámi s krásnou ženou, ktorá prežila nacistické koncentračné tábory. Jay Parini k tomu dodáva: „Zdalo sa mi vtedy ohromujúce, že Styron si tak odvážne na seba nabral tento materiál, že tak sebavedome písal o udalostiach nedávnych dejín. Kritici sa pýtali, či má právo opisovať koncentráky, keď v nich, samozrejme, nebol. Podľa mňa sa mu to však podarilo skvele. Táto kniha je jedným z večných pokladov americkej literatúry.“
