Macedónsko (Republika Macedónsko, 25 713 km2, necelých 2,1 milióna obyvateľov) patrí k štátom, o ktorý hlavné médiá nejavia veľký záujem. Súvisí to zrejme aj s tým, že sa mu vyhli občianske vojny v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Bol to jediný štát, kde vyhlásenie samostatnosti ktorého (odtrhnutie od Juhoslávie) neviedlo k vojne.
Vznikol však politicko-diplomatický problém s názvom nového štátu. Súvisel s históriou Macedónska – od kráľovstva (ríše) v antickom Grécku, neskôr rímskej provincie a súčasti Byzantskej ríše, osídlenia územia Slovanmi až po viac ako päťstoročnú tureckú nadvládu.
V 20. storočí Macedónsko upozornilo na seba medzinárodné spoločenstvo v auguste 1903 v krátkom Ilindenskom povstaní vedenom Vnútornou macedónskou revolučnou organizáciou. Bola vyhlásená Krušovská republika, ktorá po potlačení povstania padla. Po dvoch balkánskych vojnách (1912 – 1913) sa historické územie Macedónska rozdelilo medzi tri štáty: Grécko, Srbsko a Bulharsko. Najväčšia časť – provincia Macedónsko – pripadla Grécku (vyše 34 tis km2, dnes s viac ako 2,6 milióna obyvateľmi), územie dnešnej Republiky Macedónsko Srbsku a najmenšia časť Bulharsku (dnes zhruba v rámci Blagoevgradskej oblasti – cca 6 500 km2 s viac ako 300 tisíc obyvateľmi). Samostatné Macedónsko sa už neobnovilo. Po vytvorení Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov v decembri 1918 (od 1929 Kráľovstvo Juhoslávia) sa územie srbského Macedónska stalo jeho súčasťou. V druhej svetovej vojne toto územie anektovali či okupovali Bulharsko, Taliansko a Nemecko. V apríli 1945 vyhlásili v Juhoslávii Ľudovú republiku Macedónsko. V 1963 sa premenovala na Socialistickú republiku Macedónia a 1991 na Republiku Macedónia, ktorá sa reálne osamostatnila 20. novembra 1991 (po referende o samostatnosti 8. septembra).
Grécko vzhľadom na existenciu provincie Macedónsko na svojom území žiadalo nový štát pomenovať ako Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko (známa je anglická skratka FYROM – Former Yugoslav Republic of Macedonia). Pod týmto názvom bolo Macedónsko v roku 1993 prijaté za člena OSN. Najmä v súvislosti s úsilím Macedónska vstúpiť do EÚ a NATO Grécko trvalo na označovaní Macedónska ako FYROM. V 2011 sa Macedónsko obrátilo na Medzinárodný súd v Haagu, ktorý rozhodol, že Grécko nemôže takto blokovať Macedónsko v medzinárodných vzťahoch.
Konflikty súvisiace s rozpadom Juhoslávie sa nakoniec dotkli aj Macedónska – vznikli v dôsledku procesov, ktoré spustilo bombardovanie „malej Juhoslávie“ štátmi NATO v roku 1999. Do Macedónska prúdila vlna utečencov z Kosova, ktorá dosiahla podľa niektorých zdrojov až 360 tisíc osôb. Hoci časť z nich sa vrátila, medzi Albáncami, ktorí tvoria asi štvrtinu obyvateľov Macedónska, rástli sklony k separatizmu.
V roku 2001 prepukli boje medzi albánskymi extrémistickými skupinami, ktoré sa sformovali podľa vzoru Kosovskej oslobodeneckej armády a macedónskymi bezpečnostnými zložkami. Boje sa odohrávali na hraniciach s územím Kosova, najmä v okolí Tetova. Aj pod tlakom medzinárodného spoločenstva, najmä Západu, bola 13. augusta 2001 uzavretá Ochridská dohoda macedónskej vlády a albánskych politických strán (ale bez účasti povstalcov). Sporadické zrážky sa vyskytovali aj naďalej a po jednostrannom vyhlásení samostatnosti Kosova sa situácia stala napätejšou, ale incidenty neprekročili kritickú úroveň.
Kumanovo v Macedónsku sa 9. mája stalo dejiskom nového výbuchu ozbrojeného násilia. Išlo o akciu albánskych teroristov, ktorí do Macedónska prišli zvonku s cieľom destabilizovať situáciu v štáte a podniknúť aj kroky na realizáciu vízie „Veľkého Albánska“. Vznikajú vážne otázky na zamyslenie, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Súvisia s tým, čo všetko sa môže skrývať za destabilizáciou štátu i regiónu. Po prvé, ako je možné, že z územia, kde pôsobia sily NATO (misia KFOR) sa nepozorovane presunie cez hranice niekoľko desiatok ozbrojených osôb? Po druhé, prečo sa „hlavnoprúdové“ médiá akciou, napriek jej rozsahu a nebezpečenstvu (viac ako 20 mŕtvych) na rozdiel od kauzy Charlie Hebdo, zaoberajú len okrajovo? Po tretie, nedošlo k akcii aj v dôsledku toho, že Macedónsko uvažuje o účasti na budovaní plynovodu Blue stream, čomu chcú USA zabrániť? Po štvrté, nechystá sa v Macedónsku, ktoré má viaceré sociálno-ekonomické, politické i bezpečnostné ťažkosti, nová farebná revolúcia (najmä po krachu ukrajinského projektu)? A po piate, načo vlastne bola po bombardovaní „malej“ Juhoslávie na území Kosova veľmi rýchlo postavená nová vojenská základňa USA Camp Bondsteel, ktorá je druhá najväčšia v Európe?
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Vyšlo v Literárnom týždenníku 19 – 20/2015
