Pripomeňme si historicky bezprecedentné procesy, ktoré prebiehajú v súčasnom svete a ktoré významne ovplyvňujú sociálno-ekonomický rozvoj ľudstva ako celku, ale aj jednotlivých krajín. Ide predovšetkým o zmeny, ktoré permanentne vyvoláva rozvoj informačných technológií. SR má v týchto procesoch veľmi zvláštne postavenie a ak sa chce dostať do progresívneho koridoru evolúcie, musí prijať rýchle a účinné opatrenia vo svojej stratégii dlhodobého rozvoja.
Je samozrejmé, že na pomerne malom priestore nemožno vystihnúť všetky nosné perspektívy kľúčových stránok rozvoja informačnej spoločnosti vo vzťahu k existujúcim ekonomickým, sociálnym a environmentálnym problémom, v kontexte nárokov na prechod k horizontálnemu hospodárstvu. Preto ich načrtnime aspoň tézovite, v rozčlenení na štyri skupiny, o ktorých by bolo treba pri formovaní stratégie dlhodobého rozvoja SR hlbšie pouvažovať.
V prvej skupine ide o problémy makroekonomickej perspektívy v spojitosti s rozvojom informačne založených ekonomík, teda aj určitý pokus o hlbšie nahliadnutie do problematiky vplyvov informačných a telekomunikačných technológií (ITT alebo ICT – information and communication technologies) – najmä na produktivitu, zamestnanosť, hospodársky rast a v širšom zmysle na celkový spoločensko-ekonomický rozvoj (rozvoj ako evolučne učenlivý proces komplexného adaptívneho systému).
V druhej skupine stoja v popredí ekonomické otázky „sieťovania“, osobitne s ohľadom na investičné požiadavky, nákladnosť a ceny. V postsocialistických krajinách sú tieto otázky osobitne citlivé, pretože sa uskutočňujú veľmi chaotickým spôsobom, často spontánne, bez patričného odborného a ekonomického osnovania, dokonca vo veľkej miere úplne diletantsky.
Do tretej skupiny patrí prudko nastupujúca tendencia k elektronickému podnikaniu a obchodovaniu (e-economy). V krajinách EÚ a OECD sa dnes už tento smer považuje za ťažnú silu ekonomických zmien a za hlavnú črtu štrukturalizácie, správania a funkcionalizácie úspešných podnikov.
Štvrtú skupinu vytvára komplex hospodárskych politík, problémov ich rozpoznávania, ocenenia, vyvodzovania patričných dôsledkov a rozhodovania. Dôležité je uvedomiť si, že nejde o jednoduché štatistiky, ale predovšetkým o presné odborné posúdenie smerovania, dôsledkov, účinnosti, možných kladných i záporných dosahov týchto procesov. Bez nich totiž hospodárska politika nemôže vypracovať potrebné vízie a stratégie dlhodobého rozvoja národohospodárskych komplexov.
Školstvo a ekonomika Ako ukazuje vývoj v najvyspelejších trhových ekonomikách, postupne vznikajú nové priemyselné odbory a odvetvia, trhy tovarov a služieb, ktoré zároveň vedú ku vzniku nových odborností a v dôsledku toho nových pracovných miest, ale aj príležitosti na zrodenie malých a stredných podnikov. Z hľadiska vzniku horizontálneho hospodárstva je práve toto nadmieru dôležité.
Vieme si veľmi realisticky predstaviť a predpokladať, že obrovský dopyt po profesiách z oblasti ITT, ktorý dnes vidíme v krajinách EÚ, sa rýchlo presúva aj do stredoeurópskych krajín. O to smutnejší je vývoj v slovenskom vysokom a univerzitnom školstve, keď ani nová vláda nepochopila strategický význam týchto odborov a trestuhodne ponecháva napospas úpadku najprogresívnejšie odbory, ktoré nebudú môcť zásobovať hospodárstvo potrebným a ustavične rastúcim počtom týchto absolventov na patrične vysokej kvalitatívnej úrovni. Straty na produktivite či efektívnosti výroby a služieb pri nedostatku týchto odborníkov sú presvedčivo dokázateľné.
Politika a ekonomika Ešte zápornejší je dopad ignorantstva politikov k týmto problémom na konkurenčnú spôsobilosť štátu ako celku a osobitne na konkurenčnú výkonnosť slovenských podnikov, odborov a odvetví národného hospodárstva. SR sa môže presadiť na vonkajších trhoch iba vtedy, keď bude ponúkať nadštandardne vysokosofistikované výrobky a služby špeciálne vysokovzdelaných odborníkov s čo najnižšími nárokmi na drahé dovozy. Tak ako nemôžeme konkurovať výrobkami našich priemyselných trpaslíčich „gigantov“, tak nemôžeme byť vážnym súperom pri masovom produkovaní bakalárov v technických odboroch, pretože v ich „sériovej výrobe“ sa nikdy nemôžeme vyrovnať takým veľkým krajinám, ako je Nemecko, Anglicko, Francúzsko a pod. Ak sa rozvoj horizontálneho hospodárstva nestane prioritným cieľom stratégie rozvoja, SR bude dlhodobo odsúdená na rolu periférnej, zaostávajúcej krajiny, bez akejkoľvek nádeje na rovnocenné zapojenie sa do integračných štruktúr.
Vzdelanie, osobitne v odboroch HIGH-TECH a úplne špecificky v odboroch ITT, je preto jediný vitálny hospodársky zdroj SR a preto sa k nemu musí vláda SR okamžite správať rozhodne, kvalifikovane a s náležitou starostlivosťou. Ak dovolí, aby sa definitívne rozpadol existujúci výchovno-vzdelávací systém, a k tomu sme už veľmi blízko, tak bude niesť priamu zodpovednosť za potom už nezvrátiteľnú strastiplnú budúcnosť slovenskej spoločnosti. Len kvalitatívne nové technológie totiž umožňujú a prinášajú zvyšovanie dynamiky a rýchlosti ekonomických činností v užšom zmysle slova a vytvorenie širších podmienok na to, aby sa zvyšovala konkurenčná spôsobilosť SR a jej vážnosť v medzinárodnom meradle, ako krajiny, ktorá nielen vie, o čom je tretie tisícročie, ale dokáže aj energicky a primerane reagovať na jeho výzvy.
Autor (1939) je profesor ekonómie, pôsobí na Elektrotechnickej fakulte STU
