Ešte raz o Kosove (soc.culture.yugoslavia)
Začneme otvoreným listom americkému prezidentovi:
Vážený pán prezident, počul som Váš výrok, že Miloševič spôsobil humanitárnu katastrofu v Kosove. Mám dvoch synov, ktorí obaja pôjdu bojovať. Je jasné, že za istý čas, jeden alebo obaja padnú. Chcem použiť pokojné prostriedky (odvolávanie sa na skúsenosti z minulosti a na negatívne pôsobenie bojov na život rodín a krajinu), aby som tomu zabránil. Bol by som veľmi rád, ak by ste mi objasnili, prečo moji synovia pôjdu bojovať… Mám obavy o ich osud.
Vám oddaný I.M. Noserb (pseudonym znamená „nie som Srb“)
Odpoveď Strýka Sama: „Nie je tu žiadny problém. Vaši synovia by mali sľúbiť, že im bude ľahostajné znásilňovanie žien v Kosove, to, že ich oddeľujú od mužov, ktorí sú umiestňovaní v koncentračných táboroch, že im vypaľujú domy a poberú všetky peniaze, a potom ich vyženú do cudziny. Ak tak urobia, prirátame Vám to osobne k dobru. Rozhodnite sa.“
Účastník diskusie Honorius: „Je zaujímavé, ako Američania podporujú vojnu rečami o znásilňovaní a lúpežiach. Tak sa odôvodňuje, prečo musia Američania v nejakej krajine intervenovať. Treba si vždy však vypočuť obe strany. Nejde tu o nezávislosť jednej zo strán sporu. Hrozí tu predsa po vojenskej intervencii nastolenie okupačného protektorátu, kde by rozhodovali potom Američania. Niečo podobné sa už stalo v Bosne. Američania sú predsa národom, ktorý neznásilňuje ženy. Bombardovanie a ostreľovanie raketami je predsa dôkazom ich morálnej prevahy.“
