„Hlavne pri TV Markíza monitoring ukázal tendencie na využívanie tejto televízie na propagáciu jednej politickej strany,“ skonštatovala po minulotýždňovom zasadnutí Licenčnej rady jej predsedníčka Mária Hradiská. Pamätáme sa ešte na vyjadrenia predsedu ANO a spolumajiteľa TV Markíza, že strana nebude zasahovať do televízie. „Ak však nebudeme dobrí, ak nebudeme mať ľuďom čo povedať a neuveria našim predstavám, ani dve Markízy nám nepomôžu,“ tvrdil pri zakladaní aliancie Pavol Rusko. Jedným dychom však nezabudol dodať, že vlastne v roku 1998 Markíza robila politiku. Takže, prečo nie aj teraz? Prečo nie v období, keď už nejde o boj proti Vladimírovi Mečiarovi alebo posadenie Rudolfa Schustera do kresla prezidenta, ale o výťah pre ANO do budúcej vlády? Ak Markíza robila politiku vo svojich začiatkoch, prečo nie teraz, keď jej vplyv automaticky vyplýva z jej sledovanosti? „Nechodím tam (v Markíze – pozn. red.) ani s trstenicou, ani s notesom kto, ako a čo vysiela. Je to ich (redaktorov) slobodná vôľa. Rozhodujú sa podľa vedomia a svedomia,“ uviedol minulý týždeň v médiách Rusko. Zaujímavé je, že tam sa redaktori naozaj nebijú za nezávislosť, pričom značná časť príspevkov sa často končí vyjadreniami práve členov Ruskovej strany. Že by výška sumy na výplatnej páske prebila hlas svedomia? Veď z nezávislosti sa zrejme žiť nedá, hovoria si asi „markizáci“. Alebo „anáci“? A tak ani nie div, že sa v tejto televízii ustavične kritizuje nenovelizácia zákona o vysielaní a retransmisii a volebného zákona, ktoré by umožnili predvolebnú kampaň pre všetky elektronické médiá. Nielen Rusko pochopil, že médiá je dobré mať pred voľbami na svojej strane. Spamätal sa už aj predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, na ktorého strane bola v roku 1998 značná časť médií a ktorým vo veľkej miere môže vďačiť za terajšie postavenie. Premiér totiž využil výhodnú stratégiu – postaviť sa na stranu slabšieho, alebo toho, komu ubližujú. A bol to práve on, kto sa ako prvý zastal „odídených“ redaktorov STV.
