Je všeobecne známe, že veľa ľudí vstúpilo do druhého piliera iba kvôli agresívnej kampani Dzurindovej vlády a dôchodkových správcovských spoločností (DSS), nie po dôslednom uvážení dôvodov pre a proti. Príkladom je zľahka „výpalnícka“ taktika DSS – ich agenti, ktorí mali zisk za každý podpis zmluvy, sa obracali s touto žiadosťou na členov rodiny a známych. Kaníková „sekera“ hlboko zaťatá Do tzv. druhého piliera tí ľudia v podstate vstúpili najmä preto, aby ich finančne podporili. Každý z nás vo svojom okolí určite pozná ľudí, ktorí sa na sporenie upísali napr. iba preto, lebo agentom bol ich nezamestnaný otec, šéfova dcéra a podobne. O masovej popularite reformy preto napriek prekvapivému počtu ľudí v druhom pilieri nemôže byť reči. Podľa viacerých pozorovateľov je pritom súkromné sporenie v tomto pilieri dôchodkového systému pre mnohých občanov nevýhodné. Ľudia by z neho mali vystúpiť, okrem iného, aj pre vysoké riziko. S ich peniazmi sa totiž obchoduje na kapitálových trhoch, ktoré sú mimoriadne nestabilné. V porovnaní s tzv. prvým pilierom chýba aj záruka zhodnocovania peňazí aspoň o infláciu. Sociálna poisťovňa (SP) navyše v priebehu najbližších desaťročí fungovaním súkromným dôchodkových fondov príde podľa konzervatívnych odhadov prinajmenšom o 500 miliárd korún. Tie bude nutné čerpať z verejných zdrojov – teda z peňaženiek občanov. O všetkých týchto dôvodoch a o mnohých ďalších sme v minulosti na stránkach Slova podrobne informovali. Zatiaľ sa na našich konštatovaniach nič nezmenilo a krátkodobý vývoj nám stále dáva za pravdu. Kaníkova „sekera“ vo verejnom rozpočte bude zo sna budiť ešte niekoľko generácií vládnych politikov a nepochybne ju onedlho pocítime na vlastných vreckách. Nedostatkom peňazí v iných sférach budú ale trpieť predovšetkým občania. Aktuálne záchvevy na kapitálových trhoch len ilustrujú, aký stabilný je zdroj budúcich „švajčiarskych“ dôchodkov. Vláda musí byť aktívnejšia Je teda veľa dôvodov neriskovať svoju starobu v experimentálnom výtvore zvanom druhý pilier. Ak sa sporitelia rozhodnú z neho vystúpiť, nič tým nestratia. Peniaze, ktoré si tam doteraz našetrili, musí dôchodková správcovská spoločnosť presunúť späť do Sociálnej poisťovne. Doba sporenia sa navyše zaráta do výpočtu dôchodku z verejného piliera. Stačí ísť do najbližšej pobočky Sociálnej poisťovne a vyplniť jednoduchý formulár. Možno ho nájsť aj na internetovej stránke SP. Otvorenie súkromného dôchodkového sporenia sa v zásade dá považovať za krok správnym smerom. Ani v našom zemepisnom priestor nejde o nič neštandardné. Napríklad v Maďarsku po zavedení dôchodkovej reformy v deväťdesiatych rokoch sporitelia takisto dostali možnosť vrátiť sa do úplne verejného systému. (Toto opatrenie umožnila pravicová vláda!) Hrozby dôchodkových správcovských spoločností medzinárodnou arbitrážou preto treba brať vážne, ale netreba sa nimi nechať zastrašiť. Čo však celkovo zaráža, je pasivita vlády pri objasňovaní dôvodov na vystúpenie z druhého piliera. Chýba premyslená informačná kampaň, a to najmä v porovnaní s propagandou predchádzajúcej vlády, ktorá spolu s masívnymi reklamami DSS nabádala občanov na vstup. V diskusiách o návrhu otvoriť druhý pilier sa toto opatrenie viackrát označilo za referendum o (ne)dôvere občanov dôchodkovej reforme. Ak sa vláda nespamätá a nezačne (aspoň svojich voličov) aktívne nabádať na odchod z druhého piliera, bude v júli čeliť jednej zo svojich najväčších prehier. Opozícia zatiaľ pochopiteľne mlčí – nemá dôvod živiť túto agendu a skôr sa snaží odpútať pozornosť inými kauzami a „kauzami“. Ale do kalendára si už teraz treba zaznačiť dátum 1. júl 2008. V tento deň bude búchať šampanské a zatiaľ to vyzerá tak, že oslavovať budú „reformátori“. Autor pracuje pre Priateľov Zeme-CEPA, je národným koordinátorom siete CEE Bankwatch
