Nenormálnej situácii vo Varíne sa Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) venuje už takmer 30 rokov. Už v roku 1993 sme verejne protestovali proti pomenovaniu ulice po vodcovi slovenských fašistov a vojnových zločincov. O to viac, že vtedajšie obecné zastupiteľstvo zákerne premenovalo ulicu, ktorá niesla pomenovanie po varínskom rodákovi, kapitánovi Ladislavovi Pfliegelovi, hrdinovi SNP, ktorý zahynul v Povstaní ako veliteľ lietadla druhej paradesantnej brigády v 1944.
Plne podporujeme všetky aktivity na odstránenie hanebného pomenovania ulice po vojnovom zločincovi, ktorý umieral s krvou desať tisícov slovenských občanov na rukách. Poslancom tamojšieho obecného zastupiteľstva pripomíname, že plánom Tisovho priateľa a veľkého vzoru Adolfa Hitlera bola likvidácia, či aspoň totálne vysídlenie Slovákov do nehostinných oblastí na Síbiri.
Jozef Tiso zo všetkých Hitlerových zahraničných spojencov najaktívnejšie podporoval vyvražďovanie Židov a osobne vyznamenával nacistických hrdlorezov, ktorí vraždili slovenské ženy, deti, starcov a stareny a vypaľovali slovenské dediny. Takejto ohavnosti, odovzdávania vyznamenaní esesákom za vyvražďovanie vlastného národa, sa okrem Jozefa Tisa nedopustil žiadny vodca formálne samostatného štátu počas druhej svetovej vojny.
SZPB v tejto súvislosti nerozumie postupu špeciálnej prokuratúry voči obecnému zastupiteľstvu a obci Varín. Napriek formálnym nedostatkom návrhu poslankyne Lenky Tichákovej je z navrhnutého uznesenia poslankyňou Lenkou Milovou, ktoré podporila väčšina poslancov zrejmé, že títo aktívne bránia premenovaniu ulice Dr. Jozefa Tisa. Sme presvedčení, že takýto postoj predstavuje aktívne vyjadrené sympatie k Jozefovi Tisovi, čiže k predstaviteľovi mocenského režimu a politického hnutia (strany) nepochybne potláčajúcemu základné práva a slobody.
Ilustrácia: Informácia zverejnená na oficiálnej webovej stránke obce Varín 29. 6. 2020
Tiso pritom nepredstavuje len symbol, ale podľa rozsudku Národného súdu v Bratislave sa aktívne zúčastňoval, osobne podieľal a mocensky presadzoval realizáciu politiky potláčajúcej základné práva a slobody a aktívne sa zúčastňoval, osobne podieľal a mocensky presadzoval zločiny proti ľudskosti. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že Národný súd ako súčasť retribučného súdnictva, nebol politickou inštitúciou, ale legitímnou a legálnou súčasťou justície demokratického štátu v súlade s Londýnskou dohodou o stíhaní hlavných vojnových zločincov Osi z 8. augusta 1945 a chartou medzinárodného súdneho tribunálu. Československo k Londýnskej dohode pristúpilo 26. septembra 1945.
Súhlasíme však s tým, že špeciálna prokuratúra by sa viac než na hoci aj oprávnenú kriminalizáciu trestuhodného konania varínskych poslancov a poslankýň mala sústrediť na odstránenie nezákonného stavu. Pripomíname, že okresná prokuratúra v Žiline v roku 2005 skonštatovala, že prijatím uznesenia o premenovaní ulice kpt. Pfliegela porušilo obecné zastupiteľstvo 28. 12. 1993 zákon o obecnom zriadení. Obec totiž oslovila odbornú názvoslovnú komisiu okresného úradu až po schválení premenovania ulice. VZN o pomenovaní ulice po J. Tisovi je teda od počiatku nezákonné, preto ponechávať terajšie pomenovanie ulice je nielen spoločensky neakceptovateľné, ale aj protizákonné a proti tomu by mala (špeciálna) prokuratúra robiť ráznejšie opatrenia.
Redaktori dvojtýždenníka Bojovník, ktorého vydavateľom je SZPB, v tejto súvislosti ponúkajú poslankyni Lenky Tichákovej konkrétnu pomoc: z vlastných súkromných úspor zabezpečíme financovanie nákladov obyvateľov terajšej ulice Dr. Jozefa Tisu na vybavenie si nových dokladov po premenovaní ulice. Redaktori Bojovníka zároveň poskytnú obci Varín finančný dar na výrobu tabúľ s označením nového názvu ulice.
SZPB využíva terajšiu situáciu vo Varíne na obrátenie pozornosti verejnosti na rovnako škandalóznu bustu, ktorú v Rajci odhalili pred vyše 10 rokmi architektovi fašistického slovenského štátu Ferdinandovi Ďurčanskému. Tento popredný fašista a viacnásobný Tisov minister bol taktiež právoplatne odsúdený Národným súdom v Bratislave ako vojnový zločinec a napriek viacerým vlnám rehabilitácií nespravodlivo odsúdených po roku 1945 je tento rozsudok dodnes platný.
Ďurčanský sa už pred rokom 1938 prezentoval ako nekompromisný odporca demokracie a ľudských i občianskych slobôd. Osobne sa ako člen fašistickej vlády a poslanec snemu iniciatívne podieľal na likvidácii demokratického režimu na Slovensku a na príprave a neskôr aj praktickom uplatňovaní protižidovských zákonov. Ako člen vlády aktívne realizoval protižidovskú politiku ľudáckeho režimu. Otvorene pritom vystupoval ako prívrženec nacistického Nemecka. Po vojne sa stále otvorene hlásil a presadzoval kontinuitu fašistického slovenského štátu.
V roku 2011 celá plejáda slovenských historikov, ku ktorým sa pripojili aj zástupcovia historickej komisie rakúskej akadémie vied varovala, že „odhalenie busty bude popretím princípov, na ktorých stojí naša dnešná demokratická spoločnosť“. Predseda SZPB Pavol Sečkár vtedy napísal rajeckej samospráve, že „odhalenie sochy Ferdinandovi Ďurčanskému na Námestí Slovenského národného povstania je urážkou všetkých občanov, ktorí sa v Povstaní postavili proti fašistickému režimu, bojovali za hodnoty demokracie, mieru a slobody. Oslavovanie osoby, akou bol Ferdinand Ďurčanský, je výsmechom všetkým obyvateľom Rajca a Rajeckej doliny, ktorí položili svoje životy v boji proti fašizmu.“
Preto rovnako, ako SZPB dôrazne vyzýva poslancov Varína, aby urýchlene prijali VZN o premenovaní ulice Dr. Jozefa Tisa, vyzýva aj samosprávu v Rajci, aby okamžite odstránila bustu F. Ďurčanského.
(Autor pôsobí ako vedúci mediálneho oddelenia SZPB a šéfredaktor Bojovníka)
