Štve ma, keď vidím, ako „ľud“ toleruje diskrimináciu Rómov, migrantov z chudobných krajín, starých, situáciu bezdomovcov, hendikepovaných, duševne chorých, gayov, lesbičiek a transsexuálov, násilie páchané skinhedmi, výpalníkmi, všakovakými grázlami vrátane tých, ktorí sa oháňajú národnými záujmami a vlastnou „vyvolenosťou“. Poviem to rovno: dosť bolo tolerancie k netolerantným. Dajme im konečne zabrať. Nič iné si nezaslúžia. Otázka znie: Ako? Asi by som vyhlásil celonárodný brainstorming na neošúchané a KONKRÉTNE nápady. Moja troška do začiatkov: 1) Zbierka na realizáciu telenovely podľa projektu divadla Romatan (čítal som námet a je skvelý). Nič nemá taký silný vplyv na myslenie ľudí ako populárne žánre v populárnych médiách – a za vlastné peniaze sa nijaká televízia do podobného projektu nepustí. 2) Inicioval by som hnutie Mladí učitelia do osád a get, pretože nič nenahradí vzdelanie. 3) Etnické večery v kluboch a na diskotékach, pretože čo vlastne vieme o kultúrach migrantov (Vietnamcov, Ukrajincov…)? 4) Kurzy bojových umení pre antifašistov a občianskych aktivistov. Alebo sa necháme donekonečna mlátiť na uliciach skinhedmi?! 5) Rozvoj samizdatového hnutia na „zviditeľňovanie“ umelcov (básnikov, spisovateľov, muzikantov) reprezentujúcich minority všetkých typov, pretože veľké vydavateľstvá sa na nich vykašlú. 6) Všemožná pomoc marginalizovaným skupinám a jednotlivcom, aby mohli vycestovať do sveta. Aby videli, že xenofóbia je kultúrna a nie genetická deviácia. Keď sa napríklad mladý Róm vráti z niekoľkomesačného pobytu v New Yorku či v Londýne, nikdy už neuverí, že farba pleti môže byť diskvalifikujúci znak. Predovšetkým však treba prestať veriť, že s riešením problémov spolužitia s inakosťou príde štát a úrady. Skutočnú toleranciu k inakosti si môže dovoliť iba človek naozaj nezávislý a sebavedomý. Fedor Gál sociológ