Ešte nedávno zažívali ekonomiky štátov bývalého východného bloku rapídny rast dosahujúci v niektorých krajinách dvojciferné hodnoty. No po období letu vo veľkých výškach im namiesto mäkkého pristátia, v ktoré dúfali experti, predpovedajú prudký náraz.
Po kolapse Sovietskeho zväzu a stalinistických režimov v strednej a východnej Európe na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia miestne priemyselné podniky väčšinou zatvorili alebo za zlomkovú cenu vypredali zahraničným investorom. Nadnárodné korporácie ako Volkswagen, Renault, Nokia redukovali svoje náklady otváraním tovární v nízkopríjmových krajinách strednej a východnej Európy.
Finančné injekcie
Ekonomický úspech bol závislý výhradne od prílevu kapitálu zo zahraničia. Náhle vyschnutie kapitálových tokov a dopytu v dôsledku medzinárodnej finančnej krízy spôsobilo východoeurópskym krajinám masívne problémy. V niektorých prípadoch sa vyhli úplnému kolapsu len vďaka medzinárodnej pomoci. Zatiaľ sa mu vyhli.
Maďarsko vlani zachránila pred bankrotom finančná infúzia z Medzinárodného menového fondu. Pred niekoľkými týždňami dostala pôžičku aj Litva. Poľsko a Estónsko, ktorých ekonomiky čelia reálnemu zlyhaniu, rokujú s MMF o budúcich možných úveroch. Krach ktoréhokoľvek stredo- alebo východoeurópskeho štátu by mal dramatické následky na celý región.
Katastrofa na Ukrajine
Obzvlášť problematická je situácia Ukrajiny. Podľa niektorých pozorovateľov je štát vo vážnom ohrození. Podľa Toma Fallona, ktorého citoval Die Welt, „poukazujú trhové dáta na platobnú neschopnosť“. Ukrajinská národná mena, hrivna, stratila za posledné tri mesiace 30 percent svojej hodnoty, čo pripomína kolaps ázijských menových trhov počas ázijskej krízy v roku 1997.
Výška štátneho dlhu je zdrvujúca. Podľa finančnej tlačovej agentúry Bloomberg má Ukrajina na medzinárodných finančných trhoch dlhy 105 miliárd dolárov, čo je enormná suma pre krajinu, ktorej ročná ekonomická produkcia je približne 140 miliárd dolárov. V decembri priemyselná produkcia klesla o 26 percent. Cena ocele, hlavného vývozného artiklu štátu, sa od konca minulého leta prepadla o 56 percent. Na kyjevskej akciovej burze robia brokeri špekulatívne obchody na pravdepodobnosť obrovského ekonomického šoku. Hlavný akciový index stratil za menej ako rok 85 percent hodnoty.
Ohnivá búrka z východu
Na dôsledky pre západnú Európu poukazuje článok nemeckého vydania Financial Times pod titulkom Ďalšia ohnivá búrka príde z východnej Európy. Ak by sa členské krajiny Európskej únie, ako sú Maďarsko alebo Estónsko, dostali do vážnych problémov, uvádza Financial Times Deutschland, postihlo by to rozpočty, banky a investorov v ostatných krajinách EÚ.
FTD ďalej píše o „dramatickom poklese bohatstva“ a ako príklad použilo Griffin Eastern Europe Fund, ktorý zaznamenal za posledný rok 63-percentnú stratu hodnoty. Julius Bär Black Sea Fund, ktorý investuje na akciových trhoch okolo Čierneho mora, prišiel za uplynulých 12 mesiacov dokonca o 80 percent kapitálu svojich investorov.
Podľa týchto novín predstavuje východná a stredná Európa pre západné banky najrizikovejšie regióny. Ich investície sa v týchto krajinách vyšplhali na 1 500 miliárd dolárov. Medzi najexponovanejšie patria rakúske, talianske, francúzske, švédske a grécke finančné inštitúcie. Len rakúske banky v strednej a východnej Európe investovali 224 miliárd eur, čo tvorí 78 percent celého rakúskeho ekonomického produktu.
Redakčne upravené a krátené
Preložil Dušan Krnáč
