Postsovietsky priestor obchádza strašidlo „slobodných“ a „demokratických“ volieb. Po prezidentských pseudovoľbách v Azerbajdžane a Gruzínsku skorigovaných ružami sa zopakoval podobný scenár na Ukrajine, ktorú očakáva volebné repete a zrejme zmena režimu. Bielorusko situáciu zvládlo svojsky. Tentoraz sa parlamentné voľby dotiahli aj do Turkménska (19. december 2004) a Uzbekistanu (26. december 2004). V roku 2005 budú voliť parlamenty v Tadžikistane, Azerbajdžane a Moldavsku. A to ešte nie je koniec. Prezident Kirgizska Askar Akajev podpísal 9. decembra 2004 výnos a rozhodol o voľbách do Žogorku Kengešu. Budú 27. februára 2005. Tesne po podpise dokumentu Askar Akajev vo svojom televíznom prejave vyhlásil „Voľby sa v republike musia konať čestne a v súlade so všetkými demokratickými normami. Musíme sa poučiť z kritiky minulých volieb občianskou spoločnosťou republiky, medzinárodných pozorovateľov a OBSE…“ Podľa zmeny Ústavy Kirgizska, ktorá bola predmetom referenda vo februári 2003, sa voľby uskutočnia v 75 jednomandátových okruhoch a voliť sa bude do nového jednokomorového parlamentu. Kirgizsko tak uzavrie zaujímavú etapu svojej parlamentnej histórie. Biškek tvrdí – neosvedčil sa, a preto dvojkomorový parlament končí. Opačné garde bude koncom decembra v susednom Uzbekistane. Voľbami do Olij Mažlisu Taškent prechádza na dvojkomorový parlament. Jednokomorový sovietskeho strihu už nestačil a neosvedčil sa.
Hľadanie kvality Politickí „snílkovia“ v krajine predpokladajú, že najdôležitejšie sú vo voľbách kategórie typu: dôvera voličov, kvalitný program, čestnosť a pod. Faktom však je, že v krajine sa v poslednom období aktivizovali procesy kumulácie tieňového a korupčného kapitálu, ktorý je, tak ako aj v hodnotovo a ekonomicky vyspelejších krajinách sveta, schopný presadiť svojho lojálneho a verného kandidáta. Bývalý minister financií a v súčasnosti líder opozičnej parlamentnej frakcie „Za národ“ M. Sultanov si myslí, že na získanie jedného mandátu je potrebné investovať cca 50 – 60 tisíc USD. Kto bude v priebehu kampane míňať viac. „pravdepodobne sa snaží nielen o miesto v parlamente…“ Práve kvalita budúcich poslancov je v súčasnosti v krajine, okrem samotnej témy spravodlivosti a demokratickosti očakávaných volieb, problémom číslo jeden. Samozrejme, okrem kriminálnych štruktúr, ktoré sa snažia dostať legálne k moci. Hrozí aj všadeprítomné nebezpečenstvo populistov. Spoločnosť, ktorá desaťročia žila (a žije) pod vplyvom straníckych propagandistov, nie je ešte schopná alebo vie len s problémami identifikovať politickú kvalitu. Strach z falšovania Napriek výzvam Akajeva na korektnosť médií, aktívnosť voličov, odmietanie mechanického marketingu myšlienok a rôznych iných predvolebných úderov pod pás možno predpokladať, že boj o 75 poslaneckých kresiel bude výnimočne ostrý. Nehľadiac na prítomnosť tbiliského a kyjevského echa. Dnes v Biškeku unisono hovoria o potrebe volebnej kontroly, aby nevznikali diskusie o demokratickom charaktere volieb. Aby sa v krajine nezopakoval negatívny scenár, to bude predovšetkým závisieť od toho, ako sa situácie zhostí oficiálna moc. A tej ide o veľa. Napriek tomu si spomenutý Sultanov však myslí: „V Kirgizsku je iný pomer síl. Naši ľudia nepotrebujú na to, aby manifestovali za stany, teplé jedlo a cudzie peniaze…“ Ako sa bude správať Moskva? Na Ukrajine sa popálila. Aj keď má zároveň fenomenálny vplyv na kirgizskú realitu, pravdepodobne bude bokom. Ak bude konať (určite áno), tak delikátnejšie. To znamená rozumnejšie.
Oáza „demokracie“ Celkom iná situácia je v Turkmenistane. Tam sa 19. decembra 2004, v čase od ôsmej ráno do šiestej večer, bude o 50 poslaneckých mandátov usilovať 139 kandidátov. Podľa Ústrednej volebnej komisie Turkmenistanu to jasne znamená pluralitné a alternatívne voľby. Na minulé voľby Turkmenistan nepozval zahraničných pozorovateľov. Podobne to bude aj teraz. Ak by však mal niekto zo sveta náhodou záujem, Ašchabad sa na takéto žiadosti „pozrie“. To, že si Nijazov Turkmenbaši vystačí sám, je zhmotnené do rozhodnutia o zriadení Národného inštitútu demokracie a ľudských práv Turkmenistanu, ktorý bude garantovať pozorovanie volieb v krajine. Zatiaľ posledné parlamentné voľby (12. december 1999) mali pre krajinu charakteristickú účasť. K urnám prišlo 99,6 % oprávnených voličov. Padne tohto roku stovka? Podľa ministerstva spojov je všetko pripravené. Telefónne a telegrafické spojenie Ústrednej volebnej komisie Turkménska so všetkými volebnými komisiami preverili. Velenie je a spojenie tiež. Ešte niečo. Turkménski voliči si môžu týždeň pred voľbami prečítať čo to o demokracii a voľbách (aj po turkménsky, ale zväčša po rusky) v špeciálnej brožúre „Voličovi o voľbách do Medžilisu Turkmenistanu“, ktorá bola pri tejto príležitosti bleskovo vydaná. Znovu sa dozvedia, že účasťou a správnou voľbou sa „zúčastňujú na historických zmenách uskutočňovaných turkménskym ľudom pod vedením svojho prezidenta…“ Volebné šťastie Večný prezident Nijazov má zjavne iné starosti než voľby do Medžilisu, a ešte k tomu demokratické. Rozhodol sa. Na počesť 14. výročia nezávislosti Turkmenistanu, teda 27. októbra 2005, postaví v Ašchabade na ploche 1,61 hektára „Palác šťastia“, ktorý dostane meno po jeho matke. Táto rozkoš vyjde krajinu asi na 3,77 milióna amerických dolárov a prezident už vydal osobitný výnos, ktorým dovolil vedeniu mesta podpísať kontrakt so stavebnou firmou (ako ináč) z Turecka. Keď ide o kšeft, tak nezaváha ani ázijský kandidát na štatút súčasti Európy a zároveň moslimský brat Turkmenistanu. Autor je spolupracovník týždenníka SLOVO
