Ako chlapec som sa tešil na stretnutia s dedom, ktorý býval v Mýte pod Ďumbierom, v dedine v srdci Povstania. Naše večerné debaty sa skoro vždy skončili rozprávaním príbehov z bojov na východnom fronte či z partizánskych akcií počas SNP. Nadchýnal som sa pritom dedovým odhodlaním nasadiť aj vlastný život pre mierový život ľudí na celom svete. I po vyše polstoročia si treba pripomínať utrpenia a hrôzy, ktoré so sebou priniesla najničivejšia vojna v dejinách ľudstva. Všetci Slováci môžu byť hrdí na to, že aj náš národ sa nenechal donekonečna utláčať hitlerovským Nemeckom a 29. augusta 1944 sa odhodlal so zbraňou v ruke postaviť proti tým, čo po Európe rozsievali nenávisť a zlobu. Verím, že sa história už nikdy nebude opakovať a že vyspelí domáci, ale aj svetoví politici budú konflikty riešiť za rokovacím stolom. Najväčšie memento v histórii je ešte stále aktuálne. I dnes sa medzi nami nájdu takí, pre ktorých majú slová nacizmus a rasizmus lákavý nádych. Našťastie drvivá väčšina považuje mier za základ existencie ľudskej civilizácie. Preto verím, že vojnám v treťom tisícročí nadobro odzvoní.
Autor je poslanec Národnej rady SR