Takým je Jaroslav Uhel, ktorý sa po celý svoj tvorivý život zaoberá maľbou a nielen ňou. Narodil sa 18. januára l954 v mestskej časti Liptovského Mikuláša, v Palúdzke. Vyše dve desaťročia sa venuje maľbe, no i grafickému a knižnému dizajnu a ilustráciám. Ťažisko jeho tvorby tvorí najmä komorná maľba závesných obrazov.
Uhelova umelecká činnosť je však u nás doma akoby v úzadí. Pritom okrem slovenských miest vystavoval v Prahe, Ankare, Varšave, Bukurešti, Moskve, Mníchove a v ďalších mestách. Jeho diela sa nachádzajú v štátnych i v súkromných zbierkach milovníkov výtvarného umenia v Anglicku, Nemecku, Švajčiarsku, USA, Grécku a v ďalších štátoch. V roku 2000 sa stal laureátom Ceny Masarykovej Akadémie umení v Prahe za umeleckú činnosť. A keď už robíme tento výpočet, treba dodať, že len v roku 2000 sa zúčastnil na dvadsaťjeden kolektívnych a štyroch individuálnych výstavách.
Stretnutie medzi realitou a snom
Písať o jeho tvorbe je náročná úloha. Podľa môjho názoru, je viac ako introvertná a každý, kto sa s ňou stretne, ju musí vnímať osobne. V tomto smere je Uhelova umelecká tvorba charakteristická. Už aj preto si dovoľujem citovať niekoľko názorov, ktoré sú predsa len „podkutejšie“, ako ten môj:
„Uhelove obrazy sú veľmi poetické. Svet videný jeho očami, to je svet pokoja, dobra a harmónie. Umelec nás sprevádza cez labyrint ukrytý v ňom samom… Detstvo, to je svet, do ktorého sa s láskou vracia.“ Alźbieta Pietrzykowska, Poľsko, Toruň, 1999
„Uhelove maľby sa čítajú zhora nadol, ako nejaké videnie, zjavenie, alebo prosba. Maliar odmieta hotovú preparovanú realitu voči prírode, interpretuje ju, používajúc metaforu, a navrhuje nám stretnutie medzi realitou a snom, medzi úkazmi a ilúziami, paralelný svet medzi dvoma paralelnými svetmi… Jaroslav Uhel maľuje s tichými myšlienkami. Z času na čas sa však stávajú ohlušujúce.“ PhDr. Lucian Strochi, Rumunsko, 1999
Výsledok tvrdej práce
Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Uhel totiž nie je klasický maliar v slovenskom slova zmysle. Neobkresľuje Slovensko a Liptov už vôbec nie. A napriek tomu je na jeho obrazoch vidieť, odkiaľ berie pre svoju tvorbu inšpiráciu na realizáciu svojich diel. Jeho veľkoplošné umelecké diela videlo už aj hlavné mesto na výstave, ktorá sa konala v bratislavskej Petržalke. Myslím si, že takéto výstavy majú svoj význam. Poskytujú pohľad na diela, ktoré sa inak na verejnosť nedostanú.
V čase tohtoročných veľkonočných sviatkov som mal možnosť navštíviť majstra Uhela priamo v jeho ateliéri, ktorý sa nachádza v budove „nad Baťom“ na námestí v Liptovskom Mikuláši. Tak toto miesto nazývajú Mikulášťania. Ovzdušie jeho ateliéru ma uchvátilo tým, čo všetko som tu videl. Prial by som milovníkom výtvarného umenia, aby sa do takéhoto prostredia niekedy dostali. Pri takejto návšteve by pochopili, že výtvarné dielo nie je iba výsledkom náhodnej tvorby, ale predovšetkým hľadania výraziva a tvrdej roboty. To, čo vidíme na výstavách, je opäť len výslednicou týchto skutočností. Žiaľ, našich umelcov doma často spoznáme až vtedy, keď sa stanú známymi v zahraničí. Prečo?
Autor (1930) je žurnalista
